PEKING 12. augusta (SITA) - Slovenský reprezentant vo vodnom slalome Michal Martikán zvíťazil v utorok na olympijských hrách v Pekingu v pretekoch C1. Dvadsaťdeväťročný rodák z Liptovského Mikuláša si vybojoval najcennejší kov pod piatimi kruhmi po 12 rokoch, prvý raz triumfoval v Atlante v roku 1996. Odvtedy na každých hrách získal medailu (Atlanta 1996 - zlato, Sydney 2000 - striebro, Atény 2004 - striebro, Peking 2008 - zlato) a stal sa prvým štvornásobným medailistom v histórii olympijských vodnoslalomových súťaží.
Šesťnásobný majster sveta, osemnásobný majster Európy a víťaz štyroch ročníkov Svetového pohára viedol už po semifinále, vo finále opäť dosiahol najrýchlejší čas, ktorým potvrdil svoju suverenitu. V oboch jazdách si pritom pripísal po dve trestné sekundy, v semifinále "ťukol" štvrtú, vo finále devätnástu bránku. Napriek tomu jeho jazdy boli doslova bravúrne. Excelentný prejazd protiprúdnej tretej bránky vo finále bol ukážkou skutočného majstrovstva.
"V zlato uverím, až keď budem stáť na stupňoch víťazov. Po skúsenostiach z Atén si už na medailu radšej počkám. Je to však super pocit, že sa mi to podarilo. V oboch utorňajších jazdách som urobil pár chybičiek. Boli to takmer podobné jazdy. Medzi semifinále a finále som sa snažil čo najviac sa sústrediť, premýšľať o tom, ako trať prejdem. Výbuch radosti ste tentoraz v cieli nevideli, radšej si ho nechám až na stupeň víťazov. V Aténach mi nepriniesla radosť po dojazde do cieľa šťastie, teraz som radšej čakal. Mohli postaviť aj ťažšiu trať, kombinácie bránok boli jednoduchšie, ako som čakal," tvrdil Michal.
Večne náročný otec a tréner Jozef Martikán priznal, že po dotyku 19. bránky vo finále mu nebolo všetko jedno. "Trocha ma to prekvapilo a priznám sa, trochu mi zatrnulo. Na rad prišla veľmi rýchlo matematika, mali sme vypočítané, že ak by išiel rovnako ako prvú, dosiahol by čas 177,84. Musel ísť na tesno od bránok, bez toho sa už dnes nedá vyhrávať. Ja som mu pred finále už veľmi neradil, už dlhšie si jazdí podľa svojho, a ak si nevie s niečím poradiť, potom sa ma príde opýtať. Po jeho prejazde cieľom som sa cítil veľmi dobre, ale po skúsenostiach z Atén som teraz radšej čakal. Tešiť som sa začal, až keď im vedúci výpravy vodných slalomárov Róbert Orokocký potvrdil, že zlato je definitívne. Michalova prvá jazda bola dobrá, urobil ťuk, za ktorý nemohol. Pri nájazde do štvorky mal dobre postavenú loď, ale dostal sa na vodu a špičkou sa dotkol bránky. V druhej jazde však bol dotyk zbytočný."
Striebro si v kanáli Šun-ji vybojoval Brit David Florence, v súčte časov zaostal za Martikánom o 1,96 s. Bronz patrí Robinovi Bellovi z Austrálie, ktorý mal čas o bezmála 4 sekundy pomalší ako Martikán. Senzáciou súťaže bolo vypadnutie obhajcu zlata zo Sydney 2000 a Atén 2004 Francúza Tonyho Estangueta už v semifinále. Po hrubej chybe v hornej polovici trate nestihol stratu dohnať a skončil až deviaty, teda na prvom nepostupovom mieste. Rovnako neuspel aj ďalší z favoritov Nemec Jan Benzien, ktorý v semifinále skončil až posledný - dvanásty.
Pre slovenskú výpravu je Martikánovo zlato po pondelkovom striebre strelkyne Zuzany Štefečekovej na pekinských hrách už druhý vzácny kov, prvý najcennejší. V ére samostatnosti je to celkovo šestnásta slovenská medaila na letných hrách, piata zlatá. Za pekinský triumf zinkasuje Michal Martikán prémiu 1 milión Sk, čo je v prepočte asi 33 194 eur. Spolu so striebrom Radoslava Žideka v snoubordkrose na ZOH 2006 v Turíne získalo Slovensko na olympijských hrách, letných aj zimných, dovedna už 17 medailí (OH: 5 - 7 - 4, ZOH: 0 - 1 - 0).
Výsledky:
Finále - C1: 1. Michal Martikán (SR) 176,65 (4), 2. David Florence (V. Brit.) 178,61 (2), 3. Robin Bell (Aus.) 180,59 (2), 4. Ander Elosegui (Šp.) 182,12 (4), 5. Stanislav Ježek (ČR) 182,29 (4), 6. Benn Fraker (USA) 183,14 (0), 7. Christos Tsakmakis (Gr.) 186,67 (6), 8. Krzystof Bieryt (Poľ.) 200,21 (2).
