Ľudské telo bolo v renesančnom umení vnímané ako zdroj inšpirácie a štúdia, dôraz sa kládol na podobnosť s realitou, v maliarstve ako aj v sochárstve.



20110907_kultura_renesance1
Socha dieťaťa: detail „Madonna s Dieťatom“, Michelangelo (foto: Art Renewal Center)

Dokonalá zručnosť, komplexnosť, perspektíva (trojrozmerná maľba) a techniky olejomaľby na zobrazenie vody, svetla, žiary, zlata a striebra. Hry svetla a tieňov, emócie vyjadrené výrazom tváre a postojom tela, dôslednosť v opise príbehu, či ide o list, oko alebo o záhyb šiat - toto všetko bolo ústredným motívom vlastností renesančného umenia. Častými objektmi inšpirácie v ňom boli postavy z mytológie a biblické postavy.


Typickým bol záujem o ľudské telo ako zdroj inšpirácie a štúdia, v maľbe a sochárstve bola maximálna podobnosť so skutočnosťou nutná do takej miery, že pri oživení postáv by na nerozoznanie pripomínali svoje ľudské modely.


20110907_kultura_renesance2
Skica rúk: „Štúdie rúk“, Leonardo da Vinci (Foto: Art Renewal Center)

Pre vedcov a umelcov bolo ľudské telo nikdy nekončiacim prameňom štúdia a  svoje vedomosti a zručnosti si cibrili pitvaním tiel. Fyzická dokonalosť odrážala vnímanie tej doby a to, že človek bol stvorený na obraz Boha. Bohovia boli v skutočnosti stelesňovaní a maľovaní ako ľudia, majúci viac ľudských vlastností ako v stredovekom umení, a predstavovali ústredné postavy v opisovaných príbehoch.


A nielen tam. V renesančnom umení všeobecne hrali bohovia dôležitú a hlavnú úlohu. Boli zobrazovaní a začleňovaní do príbehov v maľbách, a taktiež predstavovali samostatné objekty v maliarstve a sochárstve.

Je zaujímavé, že obdobie renesancie („renaissance“ je vo francúzštine znovuzrodenie), ktoré trvalo od konca 14. až do 17. storočia (niektorí tvrdia že do 18. storočia), bolo obdobím veľkých prielomov: objavenie Ameriky a iných kultúr, vedecké objavy, štúdia nových predmetov ako minerálov a jedla (napríklad čaj a kakao). V tanci taktiež, na francúzskom dvore kráľa Ľudovíta XIV. sa vyvinuli včasné prvky baletu. Náboženstvo hralo ústrednú rolu v spoločenskom prostredí aj každodennom živote. To isté náboženstvo sa však neskôr stalo aj ospravedlnením pre páchanie zverstiev a porušovania základných ľudských hodnôt.


20110907_kultura_renesance3
Socha sediaceho vojaka: „Pamätník pre Guliana de´Medici“ (Foto: Art Renewal Center)

Rozšírenie bielych ľudí z Európy na iné kontinenty, kolonizácia, okupácia a zotročovanie domorodcov a ich prírodných zdrojov pre európske krajiny vyvolalo morálne otázky. Z hľadiska kultúrneho vývoja je možné vidieť silný kontrast medzi rozmachom moci za mentálne a geografické hranice a prosperujúcim umením ponoreným do spirituality a uctievania krásy.


Ak sa vrátime k umeniu samotnému, technika kreslenia a použitie farieb a hlavne technika olejomaľby, boli základnými požiadavkami umelcov, aby predviedli zručnosti na najvyššej úrovni. Maliari a sochári trávili celý čas, a niekedy dokonca aj celý život, získavaním týchto zručností. Umenie bolo povolanie a umelci mohli pokračovať vo svojich štúdiách a vývoji aj potom, čo sa preslávili. Kontrast farieb, teda nevinnosť základných jasných farieb oproti zložitosti svetla a tieňa a tmavých farieb, zobrazujú udalosti, boje a portréty s pôvabom a vznešenosťou.


Zlepšenie techník v zobrazovaní perspektívy obohatilo maľby o hĺbku a rozsah, čo bolo skokom z umenia stredoveku do umenia renesancie.


Prírode sa taktiež dostalo značné množstvo pozornosti. Krajinky obvykle zahŕňali bohatú a detailnú vegetáciu, kde divákov mohla zaviesť ich predstavivosť do kúzelných scén šírych až po horizont. Modrá a azúrová obloha a lúče slnka presvitajúce cez biele oblaky slúžili ako slávnostné pozadie pre vznášajúce sa božstvá.

Efekty hry svetla a tieňa, žiara vyžarovaná z perál a z kovových objektov ako meče, gombíky a vázy a detailný opis látok bohatých na záhyby boli základnými charakteristikami objavov renesancie v maliarstve.


20110907_kultura_renesance5
„Dievča so psom“, Tizian (Foto: Art Renewal Center)

Umelci tej doby uctievali krásu ľudského tela a uctievanie je zrejmé v nádherne presných detailoch kostry, svalovej štruktúry a v pochopení ich možností pohybu. Zložité pozície v rovnako zložitých uhloch boli náročnými a inšpirujúcimi pre maliarov a sochárov toho obdobia ako Michelangela, Da Vinciho, Rembrandta, Tiziana a iných.


Umenie renesancie dalo ľudskej kultúre ďalšiu možnosť na vyjadrenie krásy prostredníctvom nekompromisnej vytrvalosti a vďaka zosilnenému spirituálnemu uctievaniu najvyšších ľudských hodnôt.

 

Přečtete si také:

Klasické umenie v experimente vyhralo nad moderným umením

Co skutečně viděli a malovali renesanční umělci

Tradiční čínská malba - uměním vyobrazené vnímání a myšlenky