(©M.B.)
(©M.B.)
Volám sa Matúš Benko. Mám manželku a malého syna a žijeme v Rakúsku, kde pracujem ako postdoktorálny výskumník na Oddelení numerickej matematiky na Univerzite Johanna Keplera v Linzi. Toto je môj príbeh o tom, ako som sa z egocentrického človeka, ktorý bol neúctivý k ženám a zle sa k nim správal, stal človekom ohľaduplnejším, ktorý v živote našiel rovnováhu a zmysel. Príbeh o tom, ako som od základu zmenil svoj život a vzťahy.

Od mladého veku som mal mnoho priateliek a hoci väčšina z nich boli veľmi pekné a milé dievčatá,  vždy som ich opustil bez dobrého dôvodu. Pritom všetkom som ublížil mnohým ľuďom.

20171204-matus5
Matúš Benko (©M.B.)

Kým som mal do 16 rokov, tieto vzťahy boli v podstate detské a krátkodobé. Môj prvý dlhodobý vzťah sa začal približne keď som mal 17. Dievča, s ktorým som bol, bolo veľmi milé, inteligentné a dobrosrdečné.

Počas prvého roku vzťahu sme nemali žiadne veľké problémy, hádky či nedorozumenia. Potom odišla študovať na vysokú školu a pokračovali sme spolu na diaľku. Napokon som sa však zaľúbil do iného dievčaťa a bez väčšieho rozmýšľania som náš vzťah ukončil.

Nedávno som uvažoval o týchto vzťahoch a uvedomil som si jednoduchú pravdu, ktorú som si vtedy nedokázal všimnúť – bol som závislý na zamilovanosti. Presnejšie, neustále som vyhľadával pocit zamilovanosti.

Akoby som ani nebral na vedomie, že mám partnerku, alebo akoby som z nejakých príčin veril, že by som sa nemal obmedzovať a ovládať. Držal som sa myšlienky, že ak sa zamilujem do niekoho iného, tak to proste znamená, že v skutočnosti nemilujem svoju priateľku a že nám nie je súdené byť spolu. Nazdával som sa, že by som mal nasledovať svoje túžby a ísť za ďalším dievčaťom, len čo ma začne priťahovať.

Po prvom dlhodobom vzťahu som začal chodiť s tým dievčaťom, do ktorého som sa zaľúbil. Počas toho ako som bol s ňou sa však moje správanie stávalo viac a viac absurdným. Zas a znova som prepadal slasti zamilovania sa do iných dievčat. Svoju priateľku som mal rád a záležalo mi na nej, no z celkového hľadiska som sa k nej správal biedne a nebol som jej oddaný.

20171204-matus3
Matúš vo veku 23 rokov. (©M.B.)

Dokázali sme spolu vydržať takmer štyri roky než sme sa nakoniec rozišli. Náš vzťah mohol prežiť tak dlho len vďaka jej nesmiernej znášanlivosti a obetavosti. Udržiavala si otvorené srdce a na moje zlé správanie odpovedala úprimným odpustením.

Myslím si, že vo mne dokonca dokázala vidieť dobro v časoch, kedy som to ja sám nedokázal. Všimol som si, že vysoký štandard jej správania na ňu mal veľký vplyv – v tomto období sa stávala čoraz zrelším a lepším človekom. Na druhej strane ja som padal na veľmi temné miesto.

Počas mojej mladosti som zvykol dosť piť. Keď som bol mladší, tento zvyk bol viac menej neškodný a zábavný. Neskôr sa však opíjanie stalo niečím ako „prebúdzanie diabla“. Spomínam si na niekoľko príležitosti, kedy som sa veľmi opil a úplne nad sebou stratil kontrolu – bol som v stave, v ktorom mi na ničom nezáležalo a vzdal som sa akéhokoľvek sebaovládania.

Napríklad, sotva som si spomenul, že mám priateľku, a dokonca aj keď som si toho bol ako tak vedomý, nič to pre mňa neznamenalo. Bol to pocit, akoby som úplne stratil svoje ľudské vlastnosti a bol ovládaný akousi temnou, sebeckou silou. Bolo to veľmi zničujúce a znepokojujúce.

Napriek mnohým hlúpym veciam, ktoré som v živote spravil, som si o sebe vždy myslel, že som v jadre dobrým človekom. Ako však plynul čas, bol som nútený opustiť túto predstavu o sebe a uvedomiť si, že som skôr opakom dobra. Spravil som veci, ktoré som vždy považoval za hrozné a nikdy by som si nepredstavil, že ich raz spravím. Dokázal som však spraviť len prvý krok, teda uvedomiť si problém. Neznal som spôsob ako to vyriešiť. Začal som veriť tomu, že v skutočnosti som v základe zlý a stotožňovať sa s týmto zlom.

Nájdenie cesty

Myslím si, že je veľký rozdiel medzi uvedomením si, že s nami niečo nie je v poriadku a tým, byť schopný niečo s tým spraviť, keďže to si vyžaduje úprimnú vôľu a disciplínu zmeniť sa. Ťažko by som si vedel predstaviť, že sa z toho dostanem, ak by som nakoniec nenatrafil na pomoc a múdrosť v podobe Falun Gongu.

Falun Gong je tradičná čínska kultivačná a meditačná prax nazývaná taktiež Falun Dafa. Prvýkrát som sa začal zaujímať o meditáciu okolo roku 2008, keď som si prečítal knihu „Veľká ryba“ od môjho obľúbeného režiséra Davida Lyncha. Lynch v knihe opisuje úžasné účinky, ktoré mala meditácia na jeho život a tvorivosť. To ma fascinovalo.

Neskôr mi kamarátka povedala, že chodieva do parku cvičiť nejaké cvičenia, ktoré zahŕňajú meditáciu a predstavila mi Falun Dafa. Hoci sa mi cvičenia aj učenia Falun Dafa veľmi zapáčili, v tom čase som nebol rozhodnutý dôsledne sa im venovať. Dôvodom bolo, že som si myslel, že v istom zmysle je to pre mňa až príliš dobré – bolo to v čase, kedy som mal o sebe vážne pochybnosti.

Napriek tomu, v priebehu ďalších piatich či šiestich rokov, som sa často vracal k princípom, ktoré som našiel v „Čuan Falune“, hlavnej knihe Falun Dafa, a tie ku mne naďalej prehovárali. V roku 2014 som nakoniec odhodil svoju váhavosť a pochyby a rozhodol som sa začať praktizovať celým srdcom.

20171204-matus2
Matúš praktizuje cvičenia Falun Dafa v parku v New Yorku. (©M.B.)

Falun Dafa učí, že človek môže dosiahnuť vnútorný pokoj tým, že sa prispôsobí povahe vesmíru – Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti – zatiaľ čo sa vzdáva pripútaností k ničivým zvykom ako žiarlivosť, pýcha a strach.

V tomto procese sa človek môže kultivovať nasledovaním jednoduchých princípov a vrátiť sa k svojej pôvodnej pravej povahe či pravému ja. Azda najväčšou prekážkou, ktorej som čelil, respektíve najdôležitejším krokom, ktorý som musel spraviť, bolo naučiť sa rozpoznať, že ten zlý človek, ktorým som sa stal, nebol mojím pravým ja.

Premena

Keď som začal naozaj praktizovať Falun Dafa, mnoho vecí v mojom živote sa zmenilo zdanlivo automaticky. Zvykol som pociťovať úzkosť a strach a mal som problémy so zaspávaním. Tieto veci boli vyriešené veľmi rýchlo a ja som si to sotva stihol všimnúť.

20171204-matus
Matúš so synom Jonášom. (©M.B.)

Ešte v roku 2012 som sa dal dohromady s mojou spolužiačkou z vysokej školy. Cítil som, že toto je príležitosť zmeniť sa a správať sa k priateľke náležite, príležitosť, ktorú nemôžem premárniť a že by som si nikdy neodpustil, ak by som sklamal aj ju.

Po dvoch krásnych spoločných rokoch sme sa vzali a teraz máme malého syna. Pokiaľ ide o zamilovanie sa do inej ženy, nedokážem si predstaviť, že by som to dopustil, pretože teraz vidím túto záležitosť veľmi jasne.

Keď som spravil rozhodnutie, že chcem aby ona bola mojou manželkou, zatvoril som všetky ostatné dvere a moje srdce je teraz pokojné. Nemusel som sa do toho tlačiť ani robiť to nasilu a pripadá mi to veľmi prirodzené, keďže je to časťou môjho záväzku byť dobrým človekom.

Myslím si, že hlavným rozdielom medzi tým, ako som sa správal predtým a ako sa správam teraz, je to, že už viac nie som tak veľmi poháňaný emóciami a sentimentalitou. Namiesto toho sa čo najviac snažím rozmýšľať jasne a držať sa princípov, v ktoré verím.

Osobné pocity a seba-záujem teraz beriem viac zľahka a emócie, ktoré kedysi sužovali moje srdce, boli nahradené oslobodzujúcim súcitom. Začiatky mojej kultivácie mi celkovo pripadali ako prelamovanie začarovania.

Ľudom sa niekedy možno zdá, že emócie sú veľmi drahocenné, či dokonca, že ich emócie im poskytujú zmysel života. Možno si myslia, že oslobodenie sa od emócií znamená stať sa bezohľadným či neľudským.

Pravdaže, môže sa to stať, ak sa človek vydá cestou lži, cynizmu, alebo násilia. Keď sa však človek snaží myslieť vždy najprv na druhých, hľadať príčiny vo vlastnom vnútri, zlepšovať si svoje morálne hodnoty a vnútorné ja a učiť brať veci (vrátane ťažkostí a emócií) zľahka, potom sa jeho srdce namiesto toho stáva čistejším a láskavejším.

20171204-matus4
Matúš s manželkou Evou (manželia od júna 2014) pri Metropolitan Museum of Art v New Yorku. (©M.B.)

Ako sa sentimentalita postupne vytráca, srdce sa napĺňa súcitom, čo je niečo vznešenejšie. Napríklad, človek ovládaný emóciami sa môže do niekoho zamilovať v pondelok a do stredy tú istú osobu znenávidieť dúfajúc, že ju už v živote neuvidí. Zamilovanie sa je vždy založené emóciách.

Hoci príčiny zamilovania sa sa môžu líšiť od fyzických cez mentálne či duchovné, nakoniec je to vždy výsledkom toho, čo má človek rád, čo mu spôsobuje dobrý pocit. Súcit, na druhej strane, ten sa nikdy nemení; je veľmi pokojný, pevný a stály. Siaha za človeka samotného a nie je výsledkom osobných náklonností a pocitov. Je to rozľahlá ríša, ktorá zahŕňa ako priateľov, tak aj nepriateľov.

Seba-kultivácia je dlhý proces a ja mám stále mnoho oblastí, v ktorých sa musím zlepšiť (presný zoznam mojich nedostatkov vám rada poskytne moja manželka). Napriek tomu, už aj zmeny, ktoré sa vďaka Falun Dafa v mojom živote udiali, mi pripadajú ako zázrak. Ďakujem vám za príležitosť podeliť sa s vami o môj príbeh.