Pôvodom z Peru, paradajka bola stáročiami šlachtená poľnohospodármi, z čoho vznikli tisíce druhov rajčín známych po celom svete. Vavilov inštitút v Rusku, ktorý je zároveň svetovou semennou bankov, konzervuje 7 459 odlišných druhov paradajok. Komercializovaných je však dnes iba päť druhov, vybraných podľa výdrže na dlhých cestách a pekný zovňajšok. Paradajka je najkonzumovanejšou zeleninou na svete. Najväčším producentom je Čína, na druhom mieste je Európska Únia s 15,8 milíonov paradajok vyprodukovaných v roku 2007.
Zcestované paradajky
Najväčšie európske miesto produkcie zeleniny je Almería na juhu Španielska, kde je zelenina, a hlavne paradajky, produkovaná počas celého roka v skleníkoch. Podľa štatistík, každý Európan skonzumuje za rok asi 10 kilogramov zeleniny zo sklenníkov južného Španielska.
Pre paradajku, ktorá precestuje priemerne 3 000 kilometrov cez Európu, predstavuje doprava iba jedno percento z predajnej ceny. Podľa Belgického vedeckého inštitútu MIME, rajčinová polievka s guličkami v konzerve precestuje 32 000 km, kým pristane v našom tanieri.
Živočíšna kríza
Poľnohospodársky inžinier Claude Borguignon je zakladateľom Laboratória Analýz pôdnej mikrobiológie. Vo filme „Lokálne riešenie pre celkový neporiadok“ vysvetľuje situáciu a evolúciu pôd od začiatku agro-priemyselnej éry: „Predtým sme mali agro-lesno-lúčnu rovnováhu, polia, lesy, zvieratá, a to zaručovalo trvalosť poľnohospodárskej situácie. Už 50 rokov ju však ničíme, lebo na jednej strane sú zvieratá napchaté vo výkrmných fabrikách, na druhej strane sú polia, a na tretej sú lesy, ktoré sú pestované v radoch ako obilniny“.
Ďalej uvádza, že poróznosť pôdy existuje iba vďaka práci zvierat, hmyzu, mikróbov a húb, ich chodbičky prevzdušnujú pôdu. Mikroskopické zvieratá živiace sa kompostom sa tak môžu veľmi rýchlo množiť. Toto zaručuje rýchly prenos živín v potravinovom reťazci. Kompost vyživuje pôdu, ktorá vyživuje rastliny a tie živia zvieratá a ľudí. Pôda bohatá na hnoj, korene a živočíchy je odolná voči eróziam, chorobám a prírodným katastrofám. Živá a pestrá pôda bohatá na živiny, urodí samozrejme zdravé a výživné plody.
Podľa výskumu Univerzity Rutgers s názvom „Organická produkcia verzus konvenčná produkcia“, ktorý porovnáva výživné hodnoty organickej zeleniny s tou, ktorú zvyčajne môžeme nájsť v obchodoch, má priemyselná paradajka 2 000 krát menej železa, 15 krát menej magnézia, 5 krát menej kalcia a 68 krát menej mangánu ako paradajka, ktorá vyrástla podľa prírodných zákonov.
Priemysel určuje stravné návyky
Amoniak, synteticky produkovaný v obrovských množstvách počas druhej svetovej vojny, sa po jej skončení premenil na dusíkaté hnojivá. Pesticídy a fongicídy sú používané na ošetrovanie ochorených plodín. Podľa Clauda Bourguignona „už nerobíme poľnohospodárstvo, ale správu rastlinnej patológie“. Ďalej vysvetľuje, že insekticídy a pesticídy nezabíjajú iba škodlivé baktérie, plesne a hmyzy, ale ničia všetko živé na mieste postreku. Pôda bez živočíchov je sterilná a neúrodná a potrebuje veľké množstvá chemických hnojív. Aktuálne je v prvej európskej poľnohospodárskej veľmoci, vo Francúzsku 95 % riečnych tokov znečistených 240-timi chemickými látkami pôvodom zväčša z poľnohospodárstva.
Vo Francúzsku bol predmet mikrobiológie pôdy zrušený v roku 1986, postupne po celom svete bola väčšina katedier mikrobiológie poľnohospodárskych pôd zrušená. Vyštudovaní inžinieri majú ťažkosti vidieť pôdu ako entitu plnú života, oveľa viacej ich zaujíma úrodnosť.
Na plantážach ako Almería sú paradajky pestované mimo zeme, v sterilnom prostredí úplne kontrolovanom inžiniermi. Vyrastajú v minerálnej vlne a vyživované sú vodou a chemickými živinami. Sú zbierané dlho pred dozretím, aby prežili náročné cesty kamiónom. V osemdesiatych rokoch objavili vedci gén RIN, ktorý reguluje dozrievanie paradajok, a jeho odstránením hybridáciou vynašli paradajky, ktoré sú síce pekne červené, ale nikdy nedozrejú. Skladovať sa však môžu viac ako tri týždne bez toho, aby zhnili.
Budúcnosť stravovania
Existuje zopár rád, ako si zaistiť zeleninu a ovocie dobrej kvality. Príroda sa riadi cyklami, ktoré sa v našich zemepisných šírkach prejavujú štyrmi obdobiami. Jarné jahody, cíbiky a šaláty sú znakon rastu. Leto je typické dozrievaním a je plné darov prírody. Jeseň poukazuje na úpadok, v ktorom však vyniknú dlho dozrievajúce plody s množstvom chute. Zima je obdobím kompótov, marmelád a kyselej kapusty, kde zásoby dobrôt zaručia pokojný prežitok prírodného odpočinku.
Dávať prednosť zrelým domácim a tunajším plodom je zárukou vysokej kvality. Bez dlhých kilometrov prepravy a distribučnej siete sa výrazne znižuje ekologický dopad na životné prostredie. Chuť hoc je subjektívna záležitosť, je uznávaná na celom svete a je neodlúčitelná od úctivého správania sa k životnému prostrediu a k pestovateľskému umeniu. Zatratiť chuť a kvalitu ovocia a zeleniny je ako stratiť kultúrne dedičstvo vlasti.
