MANILA, 6. júl – Od januára do júna tohto roku prebiehal na Filipínach v Lúzonskom mori lov na morské hviezdice. Ako informovali miestny denník, tento enviromentálny projekt záchrany koralových útesov sa zameral na zabitie ostnatého jedáka morských koralov – tŕňovú morskú hviezdicu, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania veľmi premnožila. Jedna hviezdica pritom dokáže skonzumovať až šesť metrov koralov ročne.
Do záchrannej akcie sa zapojili potápači, dobrovoľníci, lovci chobotníc a ochranári koralových útesov. Spolu sa im podarilo zlikvidovať 5 212 morských hviezdic. „Spôsob, akým sme toto leto zničili veľké množstvá hviezdic môže znieť nehumánne. Musíme však zachrániť mladé a zotavujúce sa útesy,“ povedal Lorenzo Tan, prezident ochranárskej organizácie World Wildlife Fund.
Niečo zo života koralov
Ohromujúca scenéria pod morskou hladinou predstavuje život v tej najdokonalejšej meniacej sa kráse. Koralový útes je svet sám o sebe. Vďaka polypom – živočíchom budovateľom sa rozrastá zo všetkých strán v nevídané koraly pestrých farieb. Polypy z morskej vody získavajú uhličitan vápenatý cez ústny otvor, aby ho potom premenili na svoju pevnú vápencovú schránku. Mnohé vyrastajú z dna oceánu do výšky viac ako 9 m a môžu vážiť aj niekoľko ton. Vládne tu dokonalá symbióza s mikroskopickými riasami, ktoré koralom poskytujú kyslík a dávajú im pestré farby, na revanš im koraly dodávajú oxid uhličitý, fosfáty a nitráty. Polypy sú za dňa ako skameneliny, stiahnuté vo svojich kostrách. Ich skutočný život, podobne ako u netopierov, sa prebúdza v noci. Vtedy sa začína tanec noci a ich ladné vlnenie dodáva útesu krehkú nádheru, pričom ich pestrofarebné chápadielka sa načahujú za potravou.
Najväčší koralový útes
Jednou z úžasných stavieb živých tvorov, ktorá je viditeľná dokonca z Mesiaca, je Veľký barierový koralový útes (Great Barierr Reef), pôvodne nazývaný aj Waga Gaboo. Rozprestiera sa na severovýchodnom pobreží Austrálie a má dĺžku 2000 km. Tento prírodný div predstavuje plochu, ktorá je rozlohou väčšia ako celé Taliansko. Poskytuje útočisko tisícom druhom živočíchov a sám je tvorený zo 400 druhov najrozmanitejších koralov. Vedci zistili, že útes je starý 600 000 rokov a v r. 1981 bol UNESCOM vyhlásený za svetovú prírodnú rezerváciu.
Vznik koralového ostrova
Na vrchole vyhasnutej sopky sa rozrastá koralový útes a rastie smerom k morskej hladine milióny rokov. Potom sopečný ostrov zmizne pod vodou a zostane iba Atol (koralový ostrov prstencovitého tvaru) s lagúnou uprostred. Najväčší koralový atol s rozlohou 642 km² je Kiritimati alebo nazývaný Vianočný ostrov v Tichom oceáne.
Dôležitosť koralov
Na svete je viac ako 400 rôznych druhov koralov. Podobne ako dažďové pralesy, koraly znižujú množstvo plynov vytvárajúcich skleníkový efekt, odstraňujúc z oceánov oxid uhličitý. Takisto chránia pobrežia pred eróziou. Poskytujú domov pre mnohé živočíšne druhy a napomáhajú aj rozvoju turistiky u mnohých chudobnejších krajín.
Prečo vymierajú koraly?
Koraly ako biologické ekosystémy sú citlivé na svetlo, môžu rásť iba tam, kde slnečné lúče siahajú 40 m pod morskú hladinu. Voda musí byť čistá bez naplavenín a mať stálu optimálnu teplotu pod 18 stupňov.
Odlesňovanie tropických dažďových pralesov vplýva negatívne na zakalenie a znečistenie morskej vody.
Rybárske siete a nálože trhavín, ktoré priemyselný rybolov využíva na lov rýb, devastujú koralové útesy. V stavebníctve sa využíva ťažba koralového vápenca. Napr. na Srí Lanke sa zničila koralová bariéra medzi pevninou a morom, čím došlo k zaplaveniu pobrežných oblastí.
S príchodom priemyselnej revolúcie sa postupne narúša rovnováha medzi prírodou a človekom. Na tejto nerovnováhe sa podieľajú skleníkové plyny vypúšťané do ovzdušia. Zvýšilo sa napr. množstvo CO2 v atmosfére o 25 %, a to za necelých 30 rokov.
Odhaduje sa, že je poškodených okolo 30 % všetkých svetových útesov. Alarmujúce a zároveň smutné je, že proces skazy bude podľa odborníkov pokračovať. Napr. na Seychelách úplne vymreli koralové útesy, pričom ešte pred tridsiatimi rokmi tu boli v plnej kráse.
Dažďové pralesy mora – ako koralové útesy nazývame – by mali byť zachránené pre ďalšie generácie. Preto bol aj rok 2008 vyhlásený za Rok útesov.