Image

Trubadúr s husľami. (wikipedia.org)

A je tu leto, lásky čas. Týmto by sme však neradi ukrátili máj o jeho výsadné postavenie, no keď sa tak obzrieme okolo seba, človeku nedá aby si nevšimol zaľúbených dvojíc všade navôkol.

O podobách lásky sa toho už napísalo a naspievalo viac než dosť, takže túto tému pokojne  nechávame na zasvätených. Radšej by sme sa tu venovali tým, ktorí sa o jej krásach a starostiach  začali vyjadrovať ako jedni z prvých.

Boli nimi trubadúri, o ktorých možno väčšina z nás veľa nevie. Čo bolo ich poslaním a aké postavenie mali v spoločnosti? Na nasledujúcich riadkoch  ich tajomstvo skúsime poodhaliť a aspoň trocha si  ich život priblížiť. Tí z vás, ktorých nadchol úvod: teraz sa pre zmenu pripravte na malú dávku užitočných i menej užitočných informácií. 

Kto vlastne boli trubadúri?

Najstaršie životopisy trubadúrov sú tzv. vidas, ktoré dodali trubadúrom veľmi romantický opar; ten s nimi prakticky zotrval až dodnes. V skutočnosti to boli poeti majstrovsky narábajúci s veršom a melódiou. Častokrát mali trubadúri vysoké spoločenské postavenie, boli vzdelaní a viacerí z nich boli šľachtici; to však ani zďaleka nebolo to najpodstatnejšie. Naopak u trubadúrov sa cenil hlavne ich talent a cit pre umelecké stvárnenie krás lásky, cti a statočnosti.
Etymológia slova „trubadúr“ je nejasná. Existujú dve hlavné verzie vysvetlenia pôvodu tohto slova: od occitanského trobar, čiže „skladať“, „vymyslieť“, „vynájsť“ alebo od arabského tarrab, čiže „spievať“.

Nepochybne najznámejšia trubadúrska melódia, pochádzajúca z 15. storočia (verzia s lutnou)

Trubadúri  boli európski skladatelia a speváci obdobia vrcholného stredoveku. Táto tradícia sa začala v 11.storočí v Occitánii. Názvom Occitánia sa označuje územie, na ktorom  sa hovorilo occitanským jazykom. Ten niekedy býva stotožňovaný s provensálčinou. Väčšina tohto územia sa nachádza v južnom Francúzsku, časť v Taliansku a Španielsku, a zahŕňa aj Monako. Ako hovoria historické spisy, occitanská kultúra prostredníctvom trubadúrov kultúrne ovplyvnila rozsiahle európske územia. Tí, ktorí tvorili na severe Francúzska sa nazývajú truvéti (z francúzskeho trouvéres). Toto označenie niekedy niesli aj tí, ktorí napodobňovali umenie trubadúrov.

Títo umelci často cestovali na veľké vzdialenosti a šírili umelecké a folklórne motívy i politické noviny. Pohybovali sa väčšinou na dvoroch európskych panovníkov a boli teda predstaviteľmi dvorskej kultúry. Práve prostredníctvom trubadúrov sa na kontinent dostali artušovské romance aj iné motívy anglických legiend. V tom istom čase sa na európskych dvoroch však pohybovali aj žongléri, ktorí okrem trubadúrskej lyriky, po ktorej často siahali, využívali hlavne epické rozprávanie.
Na území Nemecka pôsobili podobní umelci, minnesingeri, ktorí boli silno ovplyvnení occitanskými trubadúrmi a francúzskymi truvérmi. Toto slovo je odvodené od stredovekého nemeckého minne, čiže „láska“ a ich hlavnou témou bola dvorská láska. Vo všeobecnosti  boli skôr príslušníkmi dvorskej kultúry než najatými profesionálnymi hudobníkmi.

Autorom najstaršieho zachovaného diela trubadúrskej poézie bol Guillaume d'Aquitaine, známy ako vojvoda Akvitánie, ktorý žil v rokoch 1071 – 1127. Bádatelia skúmajúci trubadúrsku poéziu však nepokladajú jeho dielo za začiatok trubadúrskej tradície, ale skôr za jej vrchol. Skladby sa zachovali zrejme pre jeho vysoké postavenie.

Formy trubadúrskych piesní

·    canso, najčastejšia forma;
·    dansa alebo balada, tanečná pieseň s refrénom;
·    pastorella, príbeh o láske rytiera k pastierke;
·    alba, ranná pieseň;
·    escoding, ospravedlnenie;
·    gap, výzva;
·    planh, nárek

Trubadúrska poézia sa zakladala na dvoch dôležitých pojmoch: rytierskosti a dvorskej láske.

Trubadúrska melódia v modernejšej verzii.

Rytierskosť 

Čo sa asi od rytiera očakávalo, by sme mohli zhrnúť do troch oblastí:

Dobroprajnosť voči ľuďom vo všeobecnosti. To zahŕňa charakteristiky ako milosrdenstvo, odvaha, statočnosť, čestnosť, ochrana slabých a chudobných a vernosť panovníkovi. Často sa chápali aj ako ochota položiť svoj život za inú osobu, či už za panovníka alebo za toho najchudobnejšieho človeka.

Povinnosti voči Bohu: ochrana nevinných, vernosť cirkvi, boj na strane dobra proti zlu, veľkodušnosť a poslušnosť Bohu vo väčšej miere než pozemskému panovníkovi.

Povinnosti voči ženám zodpovedajúce pojmu dvorskej lásky: rytier má slúžiť svojej panej, a po nej aj ostatným ženám.  Všeobecná zdvorilosť a ochota voči všetkým ženám.

Tieto tri oblasti sú od seba samozrejme neoddeliteľné, ale v rozličných oblastiach a časových obdobiach sa dôraz kládol na odlišné aspekty rytierskosti. To viedlo k vytvoreniu troch hlavných druhov rytierstva -bojové, náboženské a dvorné. Všetky tri kategórie však spájal pojem cti, ktorý bol hlavným a najdôležitejším princípom rytierstva. 

Dvorská láska

Alebo aj  amour courtois, bola na jednej strane idolizáciou a na strane druhej zas vyzdvihovala sebadisciplínu. Podľa ideálov dvorskej lásky žena posilňovala duchovnosť a morálku. Ctiteľ akceptoval nezávislosť svojej panej a snažil sa byť jej hodný. Správal sa odvážne a šľachetne a splnil každé jej želanie.

Pri popise dvorskej lásky bol poet vazalom svojej dámy, dokonca ju oslovoval midons („môj pane“). Trubadúrsky model ideálnej dámy zodpovedal  dáme vyššieho postavenia. Dáma teda bola bohatá, mocná a jej pozornosti bol trubadúr hodný len vďaka svojej  ušľachtilej láske. Trubadúri si niekedy zvykli aj obliekať farby svojej dámy ako znak hlbokej oddanosti. Hodnotenie básnika sa zakladalo skôr na jeho povahe a správaní, než na jeho bohatstve a pôvode. Eleanor  Akvitánska, ktorá bola jednou z najvýraznejších postáv vrcholného stredoveku a zodpovedala tomuto trubadúrskemu modelu, priniesla ideály dvorskej lásky z Akvitánie na francúzsky dvor. Ako vytúžená dáma sa mohla vnímať aj vzdialená princezná, do ktorej sa rytier mohol zaľúbiť, i keď ju nikdy nevidel.

O tomto platonickom ideále už asi dnes môžeme iba snívať, ale neklesajme na duchu. Ešte vždy je tu šanca preniesť aspoň čo-to z trubadúrskych čias do prítomnosti.

A tak milí páni, skúsme aspoň trochu oprášiť galantnosť a dobré spôsoby, no a my milé dámy sa ich vynasnažíme naučiť prijímať. Prajeme teda veľa úspechov...

Niektoré informácie sú čerpané z článku: Stredovekí trubadúri a minnezingeri.