Scéna z divadelného predstavenia Domov z plastelíny v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, 9. február 2007. (foto: Inga Longauerová/VE)
Prešov, 9. február 2007 – Tentoraz sa prešovský DAD pustil cestou experimentu a ako naznačil záverečný potlesk, s veľkým úspechom. V piatok tu totiž mala premiéru hra Karola Horáka Domov z plastelíny.
Dielo vychádzalo z antického príbehu Faidry, ktorý hovorí o nešťastnej láske dcéry krétskeho kráľa Minoa k svojmu nevlastnému synovi Hippolytovi. Napriek tomu, že tento mýtus prešiel počas histórie rôznymi spracovaniami a interpretáciami (Euripides, Seneca, Racine, Sarah Kaneova...), znova a znova púta pozornosť umeleckých tvorcov.
V Horákovom podaní je príbeh Faidry jemne potlačený do úzadia, pričom dáva rámec ďalší pálčivým témam. Otec, ktorý dobre zabezpečuje rodinu predajom zbraní – ľudským utrpením – „vychováva“ svojho syna na diaľku vštepovaním svojich predstáv o dosahovaní úspechu. Pre vnímavého mladíka Hippolyta je to tvrdá konfrontácia s pokrivenými životnými cieľmi. Celou hrou nás vedú jeho úvahy a reflexie o svete okolo. Hippolyt je hľadač. Jeho ústredná postava v hre skvele odráža rozpoloženie človeka vytrvalo hľadajúceho zmysel, hodnoty, ideál. Snaží sa to robiť racionálne, no popritom až groteskne vyznievajú absurdné situácie, do ktorých sa dostáva. Jeho nevlastná matka naňho tlačí svojou neovládateľnou túžbou po ňom, otec sa ho snaží vychovať v duchu agresivity a nedôvery k svetu.
Ľubomír Bukovský v tejto roli pôsobí naozaj vierohodne, miestami môžeme mať pocit akoby hovoril o vlastných myšlienkach a predstavách. Zaujímavo v hre vyznieva premiešavanie slovenčiny s rusínčinou. „Tento priestor bol vždy multikultúrny. Jazyková bariéra sa prirodzene preklenula. Na obchodných cestách sa tu zastavovali ľudia z rôznych smerov, ktorí hovorili viacerými jazykmi. Vnímam to ako otvorený kultúrny dialóg,“ povedal pre agentúru SITA šéf bratislavského Štúdia 12 Ján Šimko, ktorému DAD zverilo réžiu hry.
Jedným z najpôsobivejších aspektov hry je scéna, ktorú navrhol Jerguš Opršal, pôsobiaci v USA. Využíva tu multimédiá a hercov, ktorí ostávajú počas deja aj mimo svojich prednesov znehybnení na javisku, čo hre dodáva určitú flexibilitu. Toto všetko plus tradične skvelé výkony DAD-istov a pôsobivá hudobná kulisa kontrabasu a elektronických huslí robia z tohto diela naozaj zaujímavý a osviežujúci prvok kultúrneho prostredia východného Slovenska.
