Londýn – Finanční analytici britskej špionážnej služby MI6 vypracovali podrobnú správu o tom, ako globálna finančná kríza ovplyvňuje iránsku ekonomiku v čase, keď si prezident Mahmúd Ahmadínedžád poistil pokračovanie vládnutia v krajine po marcových voľbách, v ktorých sa konzervatívci vrátili k moci.

Iránsky režim je charakteristický pokračujúcim prežívaním vlády kombináciou brutálnych represií a vysoko efektívnym bezpečnostným systémom kontrolovaným Iránskymi revolučnými gardami. Avšak v pozadí osláv sa objavujú rastúce znaky finančnej krízy, ktorá otriasla Wall Street a svetovými burzami a ktorá zahryzla ešte hlbšie aj do iránskej ekonomiky.

Irán – krajina, ktorá je zaplavená ropou, produkuje 4,3 milióna barelov ropy denne a vlastní druhú najväčšiu zásobáreň ropy – nedokáže spracovať dostatočné množstvo na pokrytie potrieb svojich 65 miliónov obyvateľov.

Zo správy MI6: „Dôvod tohto stavu je jasný. Upnutie sa režimu na presmerovanie stále väčšieho množstva energie a zdrojov na honbu za posvätným grálom jadrového obohacovania, malo za následok ekonomické sankcie zo strany OSN. Znamená to, že ajatolláhovia nie sú schopní udržiavať rafinérie ropy pre domáce použitie.“

Na predvolebnom mítingu prezident Ahmadínedžád okázalo prezentoval svoje obľúbené tvrdenie, že sankcie nemali žiaden vplyv na iránsku ekonomiku tvrdiac, že boli „iba psychologickou výkladnou skriňou presadzovanou Washingtonom a jeho spojencami proti nám.“

Avšak analytici MI6 na základe informácií, ktoré čiastočne pochádzali z protivládnych zdrojov v Iráne uvádzajú, že ekonomická inflácia v krajine je momentálne na 19 percentách a režim nedokázal splniť svoje plány na rast.

Výsledkom je, že v súčasnosti v Iráne existuje prídelový systém. 100 litrov benzínu na jednu domácnosť na mesiac – ekvivalent dvoch plných nádrží pre priemerné rodinné auto.

Voliči išli k urnám v čase, keď približne 30% benzínových púmp ostalo v ruinách po minuloročných násilnostiach a ničení, ktoré sa prehnalo krajinou pri vypuknutí najhorších protivládnych protestov za viac ako jedno desaťročie.

Nemilosrdne sa s nimi vysporiadali Revolučné gardy. Nikto nevie, koľkí protestujúci boli zabití alebo sú teraz väznení.

„Niet však pochýb o tom, že výtržnosti zanechali v režime paniku. Prvým znakom je to, že Teherán nedávno stiahol depozity v hodnote miliónov dolárov, z Iránom vlastnených bánk v Európe a na Ďalekom východe. Išlo o preventívny krok, ktorý mal predísť ich prípadnému zmrazeniu kvôli ďalším sankciám OSN,“ odhaľuje správa MI6.

Tri z hlavných iránskych bánk ostávajú na čiernej listine Ministerstva financií USA. Ide o banku Saderat- kvôli jej financovaniu Hizballáhu a banku Sepah, ktorá je podozrivá z poskytovania financií pre iránsky jadrový program. Tretia banka- Meli Bank of Tehran je takisto obvinená z financovania programu.

Teraz, keď si režim opäť zaistil vládnutie nad populáciou v krajine a Bushova administratíva odstúpila od svojich plánov vojenskej akcie proti Iránu, v režime prezidenta Ahmadínedžáda narastá presvedčenie, že dokáže pokračovať v ďalšom uťahovaní opaskov.

„Napokon, ak je Západ tlačený robiť to, potom môžeme aj my,“ povedal voličom pred vstupom do volebných miestností.


Gordon Thomas je autorom kníh „Secrets & Lies: A History of CIA Mind Control“ a „Germ Warfare“ (Octavo Editions, USA), ako aj pripavovanej knihy „Inside British Intelligence“ (JR Books, UK). G2 Bulletin je nezávislý britský časopis z prostredia výzvedných služieb.

(c) G2 Bulletin, Washington D.C./ USA a Gordon Thomas.