Image
Detskí folklórny súbor Grbarčieta predstavili chorvátske ľudové tance a piesne.
Image
Dychová kapela Šenkvičanka.
Image
Ukážka sklárskeho remesla. (fotky: Peter Šedík/VE)

Šenkvice, 28.júla - obec Šenkvice neďaleko Pezinka si tento víkend pripomína 450. výročie svojho osídlenia. Oslavy a hodovanie na šenkvickom námestí spestrili vystúpenia hudobníkov, folklórnych súborov i ľudových remesiel. Doplnkom pohodovej sobotňajšej atmosféry bola výstava obrazov a keramických výrobkov umelcov z okolia. Hody a kultúrny program budú pokračovať aj v nedeľu.

Pekné počasie a príjemná hudba dychovky Šenkvičanka prilákala pred kultúrny dom mladých i starších. Spomienkou na chorvátskych osídlencov bol detský folklórny súbor Grbarčieta z Devínskej Novej Vsi, ktorý predstavil tradičné chorvátske tance a piesne. Za nimi nastúpil detský folklórny súbor Čunovský kŕdeľ, ktorý rozveselil divákov svojou pestrou choreografiou. V programe nechýbala ani nostalgická hra na fujare, ktorú ste si mohli vyskúšať pri stánku s ľudovými remeslami. Sklárske majstrovstvo, paličkovanie a drevorezbárstvo bolo pripomenutím našich slovenských tradícií.

Z histórie obce

Prvá písomná zmienka o osídlení obce pochádza z roku 1261. Neskôr do Veľkých Šenkvíc  prišli v r. 1557 prví chorvátski obyvatelia z mestečka Kostajnice, ktorí utekali pred turkami. „Usadilo sa tu vtedy asi 150 chorvátskych rodín,“ vysvetľuje Silvia Mišunová z mestského úradu, ktorá má na starosti aj Šenkvické múzeum a knižnicu.
Chorváti zo Sisaku prišli zase do obce Malé Šenkvice. Obe obce sa v roku 1964 spojili a vznikli Šenkvice, ktoré majú v súčasnosti asi 4300 obyvateľov. Šenkvice sú aj známou vinárskou oblasťou, vyrába sa tu víno „Karpatská perla“.

Spomínanie na staré časy

Staršia pamätníčka pani Mária zaspomínala na zašlé časy: „Za mojich mladých časov tu bol veselý život, né jak v čulek, teraz je napoly mŕtve. Zišli sme sa skupinky na moste, kde sme sedeli a spívali, alebo aj tancuvali.  Žili sme z toho čo sme si dorobili, dochovali a chodzili sme predávať pešo do mesta. Sedláci orali s koňmi, tí bohatší mali až dva páre koní a chudobní mali volov. Domy sme  stavali z cihél, lebo tu bola cihelna  a chodzili sme nohami mísit hlinu s plevami a potom ju dávali do forém. To už bolo dávno,“ zakončila svoje rozprávanie rodáčka zo Šenkvíc.

Krátky slovník šenkvického nárečia

gacky – prvosienky
pifko – šumienka
spakuvat – pobaliť
dinctuvané krumple – dusené zemiaky
v čul, v čulek – teraz
okačit – pozerať
o chlapof  – o chlapoch
chodzívali – chodievali