„Bagdadské batérie“ sú 13 cm vysoké hlinené džbány, ktoré prvýkrát objavil nemecký archeológ Wilhelm Konig v roku 1938. Našiel sa ich asi tucet. Ohľadom funkčnosti džbánov sa viedli dlhé diskusie, keďže nebol o nich nájdený žiaden písomný záznam.

Džbány obsahujú vertikálny cylinder vyrobený z  medeného plátu a železnej tyče. Okraje medeného plátu boli spojené do cylindra použitím striebra, podobne ako sa to robí v dnešnej elektrotechnike. Vrch džbánu a oba konce cylindra boli zaliate asfaltom. Ten držal aj železnú tyč umiestnenú v strede valca.

Po druhej svetovej vojne mnohí archeológovia vyrábali repliky batérií a niektorí sa ich snažili elektrolyticky pokovovať. Rôznymi pokusmi použitím hroznovej šťavy, octu a moderných elektrolytov sa podarilo vyprodukovať okolo 0.8 – 2 volty, čo je podobné ako u dnešných zinkovo-karbónových batérií. Keď sa batérie zapojili do série, dokázali vyprodukovať väčšie napätie, hoci v pôvodných džbánoch neboli nájdené drôty.

Ďalšie názory hovoria o možnej aplikácii v medicíne. Ranní Gréci a Rimania boli známi používaním elektrických úhorov na liečenie lámky, takže vedci prišli s hypotézou, že tieto batérie mohli byť použité na podobné účely. Ďalšia možnosť je elektrizovanie akupunktúrnych ihiel, čo sa zvykne robiť aj v dnešnej dobe. Hoci akupunktúra sa praktizovala v starobylej Číne, nie je známe, že by bola rozšírená aj v dávnom Iraku.

Spory sa viedli aj o veku batérií. Džbány údajne objavili na archeologickom mieste v Khujut Rabu na okraji Bagdadu, kde sa rozprestierala okolo roku 200 pr.n.l. Sparta. Experti z Britského múzea však tvrdia, že džbány majú Sassanský štýl, ktorý sa datuje do obdobia 225-640 n.l. Spartania sú známi skôr ako bojovníci a nie kvôli svojím vedeckým úspechom, hoci túto technológiu im mohli odovzdať ich predkovia. Bez ohľadu na ich presný vek sú však tieto batérie oveľa staršie ako prvé moderné batérie, ktoré vynašiel Alessandro Volta v roku 1800.

Zatiaľ čo vedci veria tomu, že ide o batérie, iní ostávajú skeptickí, odvolávajúc sa na početné problémy s dizajnom, alebo na podobnosti s džbánmi na odkladanie zvitkov, ktoré sa našli v blízkej Seleucii pri Tigrise. Avšak nedá sa vylúčiť, že išlo o batérie. Vtedajšia technológia určite nebola na vysokej úrovni a boli vyrobené použitím materiálov, ktoré vtedy boli dostupné.

Kto vie, aké ďalšie mystériá sú ukryté v suterénoch múzeí? Ostáva len dúfať, že “Bagdadské batérie“ a mnohé ďalšie poklady ostanú zachované v bezpečí.