Čínsky prezident Si Ťin-pching hovorí s talianskym premiérom Paolo Gentiloni (nie je na snímke) počas bilaterálneho stretnutia v Tiao-jü-tchaj State Guesthouse 16. mája 2017 v Pekingu v Číne. (Wu Hong-Pool / Getty Images)
„Jeden pás, jedna cesta“ je základným pilierom zahraničnej politiky súčasného čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, odkedy sa v roku 2013 stal hlavou Komunistickej strany Číny. V posledných rokoch Peking investuje stovky miliárd dolárov do rozvoja infraštruktúry a energetiky vo viac než šesťdesiatich krajinách, cez ktoré má obchodná cesta viesť. Čína vyzýva všetky zúčastnené krajiny, aby do piatich rokov spoločne zmobilizovali na projekt až 5 biliónov dolárov. Odozvy sú však zmiešané.
Na jednej strane prinášajú obrovské investície do rozvojových ekonomík Číne značné výhody na poli diplomacie, na druhej strane ešte nie je jasné, či menej bohaté štáty dokážu čínske pôžičky splácať. Dokonca aj blízki spojenci sa odmietajú čínskemu projektu plne zaviazať. Pakistan v novembri 2017 odstúpil od 14 miliardovej investície, niekoľko dní predtým zrušil Nepál výstavbu vodnej elektrárne čínskou štátnou spoločnosťou v hodnote 2,5 miliardy a rovnakú ponuku na výstavbu elektrárne odmietlo aj Mjanmarsko.
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte a ďalší vedúci delegácií pózujú na skupinovej fotografii počas navštevy fóra „Jeden pás, jedna cesta“ v areáli Jen-čchi Lake na predmestí Pekingu 15. mája 2017. (Damir Sagolj-Pool / Getty Images)
V juhovýchodnej Ázii však čínske firmy rozbiehajú 5 miliardový projekt na výstavbu rýchlostných železníc v Laose a 20 miliardové projekty na železničné prepojenie prístavov s blízkymi ostrovmi sa realizujú v Malajzii, Thajsku, Kambodži a Indonézii.
Na výraznú finančnú pomoc v doprave a energetike od Číny sa spolieha filipínsky prezident Duterte. Na oplátku Čína očakáva, že s ňou Filipíny budú spolupracovať a v jej prospech sa vzdajú území v Juhočínskom mori, ktoré im boli arbitrážnym súdom pridelené. Podľa filipínskeho denníka Philstar Global „je pre získanie vysokých dotácií kľúčové v sporných otázkach ostať tichšie a netrvať na dodržiavaní našich práv suverénneho štátu“.
Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky vodca Si Ťin-pching počas návštevy summitu usporiadanému k fóru „Jeden pás, jedna cesta“ v Pekingu 15. mája 2017. (Thomas Peter-Pool / Getty Images)
Veľkú podporu projektu prejavuje Rusko a bývalé socialistické krajiny strednej Ázie ako napríklad Kazachstan, kde sa vďaka veľkým čínskym investíciám teší u miestnych úradov mimoriadnej priazni. V júni ruský prezident Vladimir Putin nadšene vyhlásil, že projekt „pripravil pôdu pre novú etapu spolupráce v Eurázii“. Napriek uznanlivým gestám sa projekt v Rusku hýbe len veľmi pomaly, keďže je zdržiavaný a obmedzovaný komplikovanými byrokratickými a finančnými podmienkami. Pre plynulý prechod do Európy, Čína plánuje investovať 7 miliárd dolárov do rozvoja infraštruktúry na Ukrajine.
Najťažším rébusom pre Čínu predstavujú oblasti v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde projekt vedie cez územia s prítomnosťou silných nezávislých štátov (India, Japonsko) alebo štátov naklonených USA (Austrália) a obava zo zavedení zvýšeného cla na čínske výrobky, ktoré by podľa vzoru USA mohli zaviesť aj iné krajiny.
Preložil: Peter Petko; Zdroj.
Ak sa vám náš článok páčil, podporte nás, prosím, jeho zdieľaním na sociálnych sieťach.
