Demonštranti, vrátane členov extrémistickej skupiny Antifa, držia transparenty počas protestov v Charlottesville 12 augusta 2017. Podľa novej knihy sú sociálne konflikty využívané špeciálnymi záujmovými skupinami a vládami na tvarovanie rétoriky a na zmeny vnímania v spoločnosti.(Chip Somodevilla / Getty Images)
Termín „mém” bol vytvorený radikálnym ateistom Richardom Dawkinsom, ktorý prirovnal šírenie myšlienok a ich účinkov na spoločnosť k „vírusu”. Tento koncept však bol známy dávno pred Dawkinsomom a bol využívaný propagandami rozličných systémov ako psychologická zbraň. Cieľom je zmeniť u príjemcu spôsob, akým si informácie vysvetľuje. Mém je idea, ktorá má schopnosť sa časom vyvíjať a ovplyvňovať kultúru. Zvyčajne sa mém spája so zábavnými obrázkami s krátkym a výstižným sprievodným textom. Koncept ale zachádza oveľa hlbšie, keďže to môže byť čokoľvek - od hudby po filmy, slová a ich vnímané významy.
Špeciálne záujmové skupiny, vlády a veľké firmy sa snažia zmeniť spôsob, akým vnímame informácie a ovplyvniť tak kultúru a základné hodnoty našej spoločnosti. Mémová vojna je využívanie mémov na zámerné predkladanie určitých myšlienok spoločnosti. Tieto myšlienky sú zaobalené presne tak, aby sa v spoločnosti dokázali ľahko šíriť a vo výsledku meniť kultúru a vnímanie ich cieľovej skupiny. Cieľom nie je zmeniť realitu. Cieľom je vnímanie reality upravovať.
„Cenzúra je skôr o tom, čo nevidíte, než o tom, čo vidíte. Informační gatekeeperi poskytujú len ten obsah, ktorý chcú, aby používatelia videli.”
Podľa knihy „najúčelnejšia zbraň, ktorou môže vláda alebo špeciálna záujmová skupina disponovať, je získať kontrolu nad informáciami. To znamená ovládať akýkoľvek príbeh. A mém je embryom príbehu.” Pomocné subjekty majú za úlohu v ľuďoch určité myšlienky tvarovať, zatiaľ čo iné myšlienky, ktoré sa nehodia do ich zámeru, cenzurovať. „Korporácie štátnej propagandy, ako sú Google, Twitter, YouTube a Facebook, zachovávajú cenzúru myšlienok, predkladanie iluzórnych príbehov a riadia vnímanie percipientov, čo ochromuje a spútava myseľ,” tvrdí Scott a dodáva: „Cenzúra je skôr o tom, čo nevidíte, než o tom, čo vidíte. Informační gatekeeperi poskytujú len ten obsah, ktorý chcú, aby používatelia videli.”
(Institute for Critical Infrastructure Technology)
Scott cituje známy výrok francúzskeho filozofa René Descartesa: „Myslím, teda som,” aby následne nastolil otázky: „Kým sa človek stane, ak jeho myšlienky unesú? Ako môžu ľudia rozpoznať, ktoré myšlienky sú ich vlastné a ktoré do nich boli vložené?”
Povaha vojny sa zmenila. Ako uvádza kniha, vojna už nie je len o zabíjaní nepriateľa a obsadzovaní územia. Veľmi dôležité miesto zaujala vojna odkazov a ideí. Významnú úlohu v nej zohráva zachovanie vernosti civilného obyvateľstva a kontrola nad prerozprávaním príbehov. Bojuje sa po celom svete, ale najmä v psychologickej rovine. V dnešnom svete sú webové stránky ako Facebook, závažné takmer rovnako ako OSN. Informačná webová stránka WikiLeaks má analytikov spravodajských služieb rovnako ako CIA a sieť algoritmov Googlu dohliadajúcich na cenzúru sa stala novým správcom rizikových informácií, čím výrazne ovplyvňuje celú spoločnosť.
Propagandisti v komunistických diktatúrach sa pokúšajú obmedzovať škálu rôznych myšlienok v spoločnosti prostredníctvom cenzúry a zároveň spoločnosť kŕmiť vybranými ideami prostredníctvom štátnych médií a iných kanálov. Veľmi sa to ponáša na postupy dnešných informačných gatekeeperov.
Medzi metódy používané na tvarovanie myšlienok patria misinformácie (nesprávne informácie) a dezinformácie. Zatiaľ čo misinformácia je iba obyčajným klamstvom, dezinformácia je omnoho komplexnejšia. Dezinformačná kampaň môže mať formu umelo pripravených protestov, falošných vedeckých štúdií, zmanipulovaných prieskumov alebo iných udalostí. Verejnosti ju potom ďalej podsúvajú spravodajské relácie alebo iné kanály, ktoré dotvárajú uhol pohľadu, cez ktorý sa na príbeh majú recipienti pozerať. Pravidlom je, že dezinformácia potrebuje obsahovať zrnko pravdy, na ktoré môže propagandista poukázať, aby v diskusii kritikov umlčal.
Dezinformácia často cituje nejakú pravú informáciu, ale vyvodí z nej falošný záver. Používa sa propagandistická koncepcia: 1 + 1 = 3. To môže zahŕňať citovanie série poloprávd, z ktorých následne vyplynie nepravdivý záver. Ak chce druhá strana záver vyvrátiť, musí postupne vyvrátiť každú polopravdu, ktorá sa použila, čo je pomerne náročné, príliš zdĺhavé a ťažko realizovateľné pri verejnej diskusii.
Členovia Antify počas protestu v Portlande, 4. júna 2017. (SCOTT OLSON / GETTY IMAGES)
Tieto nástroje sú stále hojne používané. Podľa knihy je psychologická vojna súčasťou systému „troch bojov” čínskej armády, ktorý zahŕňa tiež „právny boj” na manipuláciu súdov a „mediálny boj” na kontrolu spravodajstva a mediálneho pokrytia.
Dezinformácie sú stále aktívne využívané Ruskou internetovou výskumnou agentúrou. Spomínaná kniha o agentúre tvrdí, že „zamestnáva štátom platených online trollov, ktorých cieľom je šíriť propagandu, podnecovať nesúlad v zahraničných komunitách, rôzne zasievať nezhody a snažiť sa o destabilizáciu demokratických platforiem.”
„Propagandisti z Ruska, Číny a iných národov zvyčajne používajú mémy na podporu oboch strán alebo podporu viacerých frakcií v citlivých konfliktoch. Snažia sa čo najviac vyvolať nesúlad a vyťažiť z chaosu, vykoľajiť produktívnu diskusiu a odvrátiť zmysluplné vyšetrovanie. Ich cieľom je polarizovať spoločnosť,” uvádza Informačná vojna.
Početné skupiny, verejné aj súkromné, používajú mémové vojny na napadnutie vnímania jednotlivých ľudí. Niektorí sa zameriavajú na pretlačenie svojich politických zámerov, niektorí pracujú na destabilizovaní iných krajín. Scott v knihe uzatvára, že „štáty sa musia rozhodnúť, ako pred zahraničnými operáciami najlepšie obraňovať vlastné obyvateľstvo a zároveň začať vlastné ťaženie proti vynárajúcim sa nepriateľom v dnešnom hyperdynamickom, nepriehľadnom boji o kontrolu nad mémami, o kontrolu nad prerozprávaním príbehov a o kontrolu nad vnímanou realitou.”
Preložil: Peter Petko; Zdroj.
Ak sa vám náš článok páčil, podporte nás, prosím, jeho zdieľaním na sociálnych sieťach.
