Keď si chceme uchovať bystrý mozog aj v staršom veku, mali by sme si vytýčiť nové ciele

Vďaka takýmto rozdielom vidia vedci istú nádej. Je to znamenie, že nemusí dôjsť nevyhnutne k otupeniu mysle. A keď vezmeme do úvahy fakt, že ľudia dnes žijú dlhšie, neprekvapí nás, že tento problém skúmajú špecialisti po celom svete.

Najrýchlejšie upadá tá časť mysle, ktorá nám umožňuje rýchlo spracovávať informácie a reagovať na podnety. Toto sa deje už približne od našej dvadsiatky. Na druhej strane si vieme uchovať a dokonca rozvíjať tie psychické zručnosti, ktoré získame v strednom až v staršom veku, ako napríklad slovnú zásobu.

Navyše čím sme starší, tým sa nám viac zmenšuje mozog, čo sa nazýva atrofia mozgu. Jedna nedávna štúdia poukazuje na to, že ľudia po sedemdesiatke strácajú ročne približne 0,7 percenta šedej mozgovej hmoty a 1 percento hmoty bielej. A pritom sú pre naše myslenie obe veľmi dôležité. „Šedé mozgové bunky“ slúžia na rozvoj zložitejších zručností, ako je jazyk a uvažovanie, zatiaľ čo biele spájajú rôzne časti mozgu.

Atrofia mozgu je spájaná so zvýšeným rizikom rozoznávajúcich funkcií, aj keď výskum v tejto oblasti ešte nie je konzistentný. Kľúčovým poznatkom je, že sa zmenšovanie mozgu u rôznych ľudí výrazne líši. V rovnakej štúdií sedemdesiatnikov napríklad muži strácali viacej šedej mozgovej hmoty ako ženy. Zmenšovanie mozgu sa prejavuje vo väčšej miere tiež u ľudí, ktorí sú menej fyzicky aktívni.

Stále sa snažíme pochopiť, čo môže ovplyvňovať naše myslenie v staršom veku. Zároveň nie je ľahké poskytnúť verejnosti jasné informácie o tom, ako si čo najlepšie uchovať zdravý mozog.

Často sa uvádza, že ľudia majú zo starnutia veľký strach a obávajú sa straty rozumových schopností. Na jednej strane je dobre mať zdravú mieru obáv z tejto otázky, keďže to môže povzbudiť ľudí k zmysluplnej zmene životnému štýlu, aby si zlepšili zdravie. Treba však povedať, že množstvo obáv vzniká v dôsledku mylných informácií. Napríklad, niektoré novinové články často nesprávne používajú frázy, ako demencia a Alzheimerova choroba ako skratku pre všetok výskum na poli rozumových schopností.

Nedávno som bol v Anglicku zapojený do prieskumu verejnosti, kde sme sa pýtali viac ako 3 000 ľudí starších ako 40 rokov. Hoci tieto výsledky ešte stále analyzujeme, môžem vám prezradiť najdôležitejšie objavy. V prieskume sú v otázke úpadku mysle oveľa pesimistickejší dospelí v strednom veku ako sedemdesiatnici. Štyridsiatnici očakávajú zhoršenie stavu mysle v priemere o 10 až 15 rokov skôr ako starší ľudia. Možno je to ukazovateľom toho, že skutočnosť sa líši od našich prehraných obáv.

9 z 10 opýtaných si myslia, že existujú spôsoby, ako sa strate rozumových schopností brániť a ako si ich zachovať, a iba menej ako 6 z 10 si boli istí, ako by sa to dalo spraviť. To nám dáva priestor na ďalšie zlepšenie a je to aj silná základňa na ktorej môžeme stavať pri ďalších verejných výskumoch.

Ako si teda najlepšie ochránime mozog? U niektorých návykov sú dôkazy zväčša jasné. Fajčenie je napríklad škodlivé v tom zmysle, že stenčuje našu vonkajšiu mozgovú kôru. Tá je kľúčová pre rozvoj pamäte, logického myslenia a reči. Pre bývalých fajčiarov máme dobré správy. Tento proces je možné zvrátiť. Ak sa vzdáte fajčenia, mozgová kôra sa obnoví, hoci k pôvodnému stavu to môže trvať až 25 rokov.

K zlepšeniu rozumových schopností a zdravia mozgu vo všeobecnosti dopomáha aj zvýšená fyzická aktivita. Je zdokumentované, že pre fyzicky neaktívnych ľudí je prospešná aj malá zmena, napríklad prechádzky.

V prípade iných aktivít už nie sú výsledky také zrejmé. Články s titulkami, že hry alebo puzzle sú kľúčom k udržaniu si sviežej mysle, pravdepodobne len tak nezmiznú, ale mierne povedané oblasť „precvičovania mozgu“ je dosť sporná.

Faktom je, že nedávna revízia odbornej literatúry prišla k rovnakému záveru, aký mali štúdie pred nimi: Čím dlhšie hrajú ľudia niektorú hru, tým sa v nej stávajú lepšími. A sú prípady, keď to poukazuje na iné schopnosti. Skrátka priaznivé účinky týchto aktivít sú obmedzené.

Väčším prínosom, ako stále hranie rovnakých hier, je venovať sa niečomu neobvyklému a podnetnému. Naučiť sa nové zručnosti, stretnúť sa s ľuďmi alebo zažiť niečo nové. Propaguje sa učenie sa cudzieho jazyka. Bádatelia skúmajú oblasti, ako je digitálna fotografia, tablet, počítač či dobrovoľníctvo. Hoci sa od seba tieto aktivity značne odlišujú, podstatné je učiť sa niečo nové, čím sa môže zvýšiť aj vaša odbornosť.

Výskum starnutia mozgu je stále oblasťou o ktorej toho zatiaľ veľa nevieme. Určite sa oplatí byť aktívnejším a skúsiť nezvyčajné veci. Je však dobré vyberať si také aktivity, ktoré vás aj budú baviť, či už to bude ruský jazyk alebo tango.

Udržiavať si zdravú myseľ je samozrejme dôležité, avšak šťastie a pocit naplnenia majú tiež vplyv na naše zdravie. Nesľúbim vám, že byť stále pozitívne naladený vám uchová pamäť dvadsaťročného až do staršieho veku, ale vo všeobecnosti to určite stojí za to.

Preložil: Vladimír Holečka; zdroj: