Han Xin, brilantný stratég z chudobnej rodiny. (Blue Hsiao/Epoch Times)
Podľa Konfúciovho učenia by mal človek nielen opätovať dobrotu, ale konať tak sám od seba. V Pravidlách pre žiakov, rýmovanom texte, ktorý sa učili deti naspamäť, sa píše: „Opätuj dobrotu, zabudni na zlobu. Utíš zlobu, bezdôvodne sa odplácaj dobrotou.“
Ponaučenia vyzdvihujúce veľkorysosť sú v čínskych dejinách a folklóre pravidelne odovzdávané cez príbehy o troch starovekých čínskych štátnikoch.
Han Xin: Stelesnená zhovievavosť a poctivosť
Asi 200 rokov pred Kristom žil znamenitý generál Han Xin, ktorý zohral významnú úlohu pri vzostupe dynastie Han. V mladosti bol Han Xin veľmi chudobný a zažil mnohé príkoria, ktoré zocelili jeho charakter.
Raz sa vyhladovaný Han Xin snažil uloviť niečo z rieky. Niekoľko žien v rieke pralo šaty a ignorovali zbedačeného mládenca. Jedna zo žien sa však zľutovala a ponúkla mu jedlo. Potom čo si Han Xin vzal, povedal: „Madam, mojou povinnosťou je sa vám v plnej miere odplatiť.“ Žena bola skeptická: „Nedokážeš nakŕmiť ani samého seba, mladý muž. Nakŕmila som ťa z ľútosti, nemysli, že mi niečo vrátiš.“
Han Xin sa venoval bojovým umeniam a nosil so sebou meč. Pri jednej príležitosti si vykračoval ulicou, až narazil na miestneho výtržníka zámerne blokujúceho cestu.
Výtržník ho chcel vyprovokovať na súboj, preto žiadal, aby sa buď Han Xin preplazil pomedzi jeho nohy, alebo vytiahol šabľu a bojoval. Preplaziť sa pomedzi nohy druhého znamenalo v tej dobe nesmierne ponižujúci skutok, najmä pre bojovníka.
Bolo by veľmi jednoduché odseknúť tomuto darebákovi hlavu a pokračovať v ceste, lenže Han Xin sa rozhodol inak. Zišiel dole a preplazil sa škeriacemu sa mužovi pomedzi nohy. Vystavil sa tak ohromnej potupe. Han Xin odišiel svojou cestou, akoby sa nič nestalo.
Roky utekali a Han Xin dosiahol svoju veľkoleposť. Porazil nepriateľov rodu Han a stál pri zrode slávnej dynastie, ktorá dala súčasným Číňanom písmo a sebaurčenie.
Han Xin dodržal slovo, vyhľadal ženu od rieky, už veľmi starú pani, ktorá mu kedysi dávno dala najesť. Daroval jej štedré množstvo zlatých taelov (starodávne čínske platidlo), čo prijala až po jeho naliehaní.
Han Xin pochopil, že aj čin, ktorý ho kedysi dávno potupil, mu rovnako ako ženino dobrodenie pomohol v osobnom raste. Preto vyhľadal aj darebáka z ulice. Šľachetný generál sa mu poklonil a poďakoval za lekciu, ktorú sa od neho naučil.
Keď darebák uvidel, akú má chlapec, ktorého kedysi dávno šikanoval, vynikajúcu povahu, pokľakol pred generálom a ponížene prosil o odpustenie.
Horda domorodcov zachránila vojvodcu Mu vďaka priazni z minulosti
Skutok odvďačenia sa je záväzok, ktorý možno u Číňanov bez výnimky pozorovať v akejkoľvek spoločenskej vrstve. Stovky rokov pred časom Han Xina, krajina, dnes nazývaná Čína, bola zrodená z množstva medzi sebou zápasiacich síl. Táto rozdrobenosť krajiny nazývaná obdobím Jari a jesene nakoniec vyústila do obdobia bojujúcich štátov. Napriek všetkým vojenským ťaženiam a zradám charakteristickým pre tento čas, sa nám zachovalo mnoho príbehov vyzdvihujúcich ľudskú spoluprácu a cnosť.
V siedmom storočí pred Kristom sa štát zo západu Qin dostal do sporu s mocným štátom Jin. Jedného roku nastal v štáte Jin hladomor. Vládca štátu Qin, vojvodca Mu, na naliehanie obyvateľov Jin dorazil a nechal na lodiach po Žltej rieke doviezť obrovské množstvo obilia, čím zachránil obyvateľov druhého štátu.
Nasledujúci rok zachvátil hladomor štát Qin a tak požiadali Jin o pomoc. Vládca štátu Jin, vojvodca Hui, nielenže nepodal záchrannú ruku, ale navyše poslal vojenské expedičné jednotky, aby obsadili sporné pohraničné územia.
Vojvodca štátu Qin Mu sa v zúrivosti so svojimi mužmi okamžite hnali na bojisko. Jednotky štátu Jin však boli veľmi dobre pripravené a rýchlo obkľúčili Muovu armádu.
Keď už všetko vyzeralo byť stratené, zničoho nič sa zjavila asi tristočlenná skupina domorodých dedinčanov a presekala cestu pomedzi prekvapených vojakov Jin. Tento nečakaný útok bol natoľko účinný, že sa jednotky Qin vymanili z obkľúčenia a dokonca zajali vojvodcu zo štátu Jin. Qin zvíťazil.
Vojvodca Mu bol šokovaný rovnako ako jeho nepriateľ. Čo to boli za ľudia? Prečo ho zachránili?
Ako sa ukázalo, domorodci pri šli odplatiť svoj dlh. Pár rokov predtým stratil vojvodca Mu niekoľko veľmi drahých koní. Boli chytené a vyvraždené. Keď sa úradníci štátu Qin dozvedeli, čo sa s koňmi stalo, bolo už príliš neskoro, domorodci práve hodovali.
Najprv chcel vojvodca Mu spraviť so všetkým rázny koniec, no zľutoval sa – kone boli neodvratne preč a brutálne zmasakrovanie niekoľkých stoviek ľudí by mu ich nevrátilo.
Namiesto toho vojvodca Mu dedinčanom ponúkol dobré víno, aby im lepšie chutilo. Bola to práve táto tolerancia vojvodcu Mu a schopnosť odpúšťať, ktoré v rozhodujúcich chvíľach dostala domorodcov na bojisko.
Minister Wu Zixu pamätal na rybára, ktorý ho odviezol do bezpečia
O dve storočia neskôr mocné kráľovstvo rodu Wu vyslalo oddiely proti štátu Zheng. Vladár štátu Zheng, vojvodca Ding, nevedel, čo si v danej situácii počať. Sľúbil obrovskú odmenu tomu, kto by dokázal zachrániť jeho štát pred dobytím.
Štyri dni uplynuli ako voda, avšak nikto na nič neprišiel. Nakoniec sa vojvodcovi Ding predstavil mladý rybár a povedal: „Dokážem odvrátiť oddiely Wu.“
Vojvodca sa pýtal: „Koľko mužov a koľko bojových kočov potrebuješ?“
„Nepotrebujem vojakov ani zbrane, posta čí mi toto veslo,“ odpovedal rybár.
Potom zamieril k jednotkám Wu, ktorým velil vážený minister Wu Zixu.
Niekoľko rokov predtým, Wu Zixu slúžil ako kráľovský úradník v štáte Chu, svojej domovine. Keď boli Wu Zixuov brat a otec na podnet podplateného kráľovského poradcu odsúdení, vedel, čo bude nasledovať. S vojakmi štátu Chu v pätách sa rozhodol na riskantný útek z krajiny. Zaprisahal sa, že zločin spáchaný proti jeho rodine sa nevyhne riadnému súdu.
Po ceste došiel Wu Zixu až k obrovskej rieke Yangtze. Ukrytý v trstí zbadal starého rybára, ktorý ho potom previezol na druhý breh. Keď už boli na súši, rybár si všimol veľkoleposť Wu Xiho vzhľadu a pochopil tak dôležitosť jeho misie. Vedel, že sa ho štátni úradníci budú vypytovať, koho prepravil na druhú stranu. Aby zaručil svoje mlčanie, prevrhol loďku a sám sa utopil.
Wu Zixua sa to hlboko dotklo: „Žijem vďaka tebe, umrel si kvôli mne. Aká tragédia!“ stonal.
Wu Zixu napokon dorazil do Wu a postupne sa z neho stal významný minister a generál. Začal rozvíjať svoj dávny plán – posilniť Wu a zničiť Chu. Tak sa nám príbeh dostal späť k napadnutiu štátu Zheng, ktorý sa nachádzal medzi oboma veľmocami.
Ako sa mladý rybár blížil k táboru Wu Zixua, začal si pospevovať a bubnovať veslom.
„Pamätáš sa, pamätáš, ty, ukrytý za tŕstím? Na činy rybára, čo ťa cez Yangtze previezol?“
Generál vyšiel von zo stanu a spýtal sa: „Mladý muž, kto si?“
„Nespoznávate toto veslo? Patrilo môjmu otcovi, ktorý vám raz zachránil život,“ povedal rybár.
„Pamätám,“ povedal Wu Zixu. „Si jeho syn, ale pre čo si tu?“
„Napadli ste náš štát,“ vysvetlil mladý muž. „Ak dokážem zastaviť vašu inváziu, vojvoda Ding sa mi odmení. Pamätajte na môjho nebohého otca, ctený generál!“
„Len preto, že ma tvoj otec zachránil, som dodnes nažive. Ako by som mu to mohol zabudnúť oplatiť?“ povedal Wu Zixu a okamžite nariadil svojim vojakom stiahnúť sa späť do Wu.
Mladý rybár bol hrdina. Vojvoda Ding mu daroval rozsiahle pozemky úrodnej pôdy a z rybára sa stal vážený miestny úradník.
Činy a osobnosť Wu Zixua sa stali vzorom čínskej tradičnej cnosti. Tých, ktorí mu ublížili, dohnal pred súd, zatiaľ čo tým, ktorí mu pomohli, sa nikdy nezabudol odmeniť.
