(Shutterstock*)
Sir Isaac Newton urobil prvý veľký krok pri formovaní vedeckého chápania gravitácie, ktoré máme dnes. Teória relativity Alberta Einsteina, ktorá chápe gravitáciu ako dôsledok zakrivenia časopriestoru, je ďalším veľkým krokom, formujúcim toto porozumenie.
Newton a Einstein spoločne vytvorili vedecké chápanie tejto sily.
Tento článok ponúka podrobnejší pohľad deviatich vedcov na problémy súvisiace s gravitáciou a tiež aj na alternatívne teórie.
1. Thomas Townsend Brown: Stroj, ktorý vzdoruje gravitácii?
Thomas Townsend Brown (1905-1985) bol fyzikom, ktorý pracoval na výskume pre Americké námorníctvo a Národnú obranu, neskôr bol konzultantom v leteckom priemysle.
Vytvoril stroj patentovaný ako „gravitátor“, o ktorom povedal, že odporuje gravitácii; toto tvrdenie podporujú aj niektorí súčasní vedci. Vplyvom vysokonapäťového náboja sa toto zariadenie pohybuje v rozpore so súčasným chápaním gravitácie.
Vo svojej patentovej prihláške Brown tvrdí, že zariadenie funguje v pokojovom stave vo vzťahu k okolitému kozmickému priestoru. To odporuje Špeciálnej teórii relativity Alberta Einstenia, podľa ktorej by gravitácia mala pôsobiť rovnakým spôsobom na každý referenčný rámec. Gravitátor taktiež odporuje tretiemu Newtonovmu zákonu, podľa ktorého by každá akcia mala vyvolať rovnakú opačnú reakciu.
V roku 1930 plukovník Edward Deed napísal: „Gravitátor som ukázal množstvu vedcov a všetci z nich boli úplne ohromení z jeho činnosti. Úprimne povedané, preto, že vidia výsledky a pohyby gravitátora, ktoré nie sú vysvetliteľné žiadnym fyzikálnym zákonom, ktorý poznali“.
Niektorí tvrdia, že pohyby gravitátora sú vedené iónovým vetrom, teda, že ionizované častice vytvárajú silu. Paul A. LaViolette je jedným z vedcov, ktorí nesúhlasia s vysvetlením pomocou iónového vetra.
„Merania ťahu indikujú, že sila dvíhajúca Brownov zelektrizovaný disk bola takmer 100-miliónkrát väčšia ako tá, ktorá by bola generovaná iónovým vetrom“, napísal LaViolette vo svojej knihe “Tajomstvá antigravitačného pohonu“.
Thomas Townsend Brown (1905-1985) bol fyzikom, ktorý pracoval na výskume pre Americké námorníctvo a Národnú obranu, neskôr bol konzultantom v leteckom priemysle.
Vytvoril stroj patentovaný ako „gravitátor“, o ktorom povedal, že odporuje gravitácii; toto tvrdenie podporujú aj niektorí súčasní vedci. Vplyvom vysokonapäťového náboja sa toto zariadenie pohybuje v rozpore so súčasným chápaním gravitácie.
Vo svojej patentovej prihláške Brown tvrdí, že zariadenie funguje v pokojovom stave vo vzťahu k okolitému kozmickému priestoru. To odporuje Špeciálnej teórii relativity Alberta Einstenia, podľa ktorej by gravitácia mala pôsobiť rovnakým spôsobom na každý referenčný rámec. Gravitátor taktiež odporuje tretiemu Newtonovmu zákonu, podľa ktorého by každá akcia mala vyvolať rovnakú opačnú reakciu.
V roku 1930 plukovník Edward Deed napísal: „Gravitátor som ukázal množstvu vedcov a všetci z nich boli úplne ohromení z jeho činnosti. Úprimne povedané, preto, že vidia výsledky a pohyby gravitátora, ktoré nie sú vysvetliteľné žiadnym fyzikálnym zákonom, ktorý poznali“.
Niektorí tvrdia, že pohyby gravitátora sú vedené iónovým vetrom, teda, že ionizované častice vytvárajú silu. Paul A. LaViolette je jedným z vedcov, ktorí nesúhlasia s vysvetlením pomocou iónového vetra.
„Merania ťahu indikujú, že sila dvíhajúca Brownov zelektrizovaný disk bola takmer 100-miliónkrát väčšia ako tá, ktorá by bola generovaná iónovým vetrom“, napísal LaViolette vo svojej knihe “Tajomstvá antigravitačného pohonu“.
2. Paul A. LaViolette: Stavia vláda tajne lietadlá s antigravitačným pohonom?
LaViolette získal svoj PhD titul na Portlandskej štátnej univerzite a v súčasnosti je prezidentom Nadácie Starburst, interdisciplinárneho výskumného inštitútu. Vo svojej knihe napísal: „Za posledných niekoľko desiatok rokov bolo počas prísne utajovaných leteckých programov v Spojených štátoch a v niekoľkých iných krajinách vyvinuté lietadlá schopné odolávať gravitácii. Jedna z foriem tejto technológie môže premiestniť plavidlo na hmotu-odpudzujúcich energetických lúčoch.
Táto exotická technológia patrí do pomerne malo zrozumiteľnej oblasti výskumu známej ako elektrogravitácia.“
LaViolette stopoval tento vedný odbor späť do dôb Nikolu Teslu v 19. storočí a neskôr do dôb Browna v prvej polovici 20. storočia. V Brownovej teórii sú elektrostatické a gravitačné polia skombinované, vysvetlil LaViolette.
Elektrogravitačný jav je ignorovaný „preto, že tento jav klasická elektrostatika ani všeobecná teória relativity nepredpokladá“, napísal LaViolette.
Vo svojej diskusií o subkvantovej kinetike považuje gravitáciu za silu pôsobiacu oboma smermi, tam aj späť. To je možné dosiahnuť zmenou polarity elektrického náboja. Táto polarita zodpovedá pozitívnej a negatívnej tiažovej sile
LaViolette získal svoj PhD titul na Portlandskej štátnej univerzite a v súčasnosti je prezidentom Nadácie Starburst, interdisciplinárneho výskumného inštitútu. Vo svojej knihe napísal: „Za posledných niekoľko desiatok rokov bolo počas prísne utajovaných leteckých programov v Spojených štátoch a v niekoľkých iných krajinách vyvinuté lietadlá schopné odolávať gravitácii. Jedna z foriem tejto technológie môže premiestniť plavidlo na hmotu-odpudzujúcich energetických lúčoch.
Táto exotická technológia patrí do pomerne malo zrozumiteľnej oblasti výskumu známej ako elektrogravitácia.“
LaViolette stopoval tento vedný odbor späť do dôb Nikolu Teslu v 19. storočí a neskôr do dôb Browna v prvej polovici 20. storočia. V Brownovej teórii sú elektrostatické a gravitačné polia skombinované, vysvetlil LaViolette.
Elektrogravitačný jav je ignorovaný „preto, že tento jav klasická elektrostatika ani všeobecná teória relativity nepredpokladá“, napísal LaViolette.
Vo svojej diskusií o subkvantovej kinetike považuje gravitáciu za silu pôsobiacu oboma smermi, tam aj späť. To je možné dosiahnuť zmenou polarity elektrického náboja. Táto polarita zodpovedá pozitívnej a negatívnej tiažovej sile
3. NASA o temnej energií
Vedci vedia, že vesmír sa rozpína stále väčšou rýchlosťou. Tvrdia, že „temná energia“ je silou, ktorá spôsobuje toto rozpínanie. Nevedia, čo „temná energia“ je, ale môže odporovať Einsteinovej gravitačnej teórii.
Dokument NASA popisujúci temnú energiu vypovedá o možnosti, „že Einsteinova gravitačná teória je nesprávna“.
„To by malo vplyv nielen na expanziu vesmíru, ale mohlo by to tiež ovplyvniť spôsob, akým sa hmota galaxií a galaktických zhlukov normálne správa,“ uvádza dokument. „Tento fakt by mohol poskytnúť spôsob, ako rozhodnúť, či riešením problému temnej energie je alebo nie je nová gravitačná teória. Mohli by sme pozorovať, ako sa galaxie spájajú do kôp. Ale ak sa ukáže, že je potrebná nová gravitačná teória, aký druh teórie by to mal byť?“
4. Tom Van Flandern: Problém s rýchlosťou gravitácie.
Tom Van Flandern (1940-2009) získal titul PhD z astronómie na Yale University v roku 1969. Teóriu všeobecnej relativity neodmietal úplne, ale povedal, že tá teória má problémy. Einsteinova teória „je skôr nekompletná ako chybná“, napísal v článku „Rýchlosť gravitácie – čo ukázali experimenty“, publikovanom v časopise Physics Letters v roku 1998.
Spochybnil chápanie rýchlosti gravitácie. Podľa Univerzálneho zákona gravitácie Isaaca Newtona je rýchlosť gravitácie nekonečná, vysvetľuje Van Flandern. Ale podľa všeobecnej teórie relativity sa gravitácia pohybuje rýchlosťou svetla. Van Flandern tvrdí, že tento problém je v akademickom svete často obchádzaný.
„Rovnaká dilema prichádza v mnohých podobách,“ napísal. Prečo fotóny so Slnka cestujú v smeroch, ktoré nie sú paralelné so smerom zemského gravitačného zrýchlenia smerom k Slnku? Prečo úplné zatmenie Slnka Mesiacom dosahuje maximum asi 40 sekúnd pred tým, ako sa slnečné a mesačné gravitačné sily vyrovnajú? Ako binárne pulzary navzájom medzi sebou predbiehajú svoju budúcu pozíciu, rýchlosť a zrýchlenie rýchlejšie ako to medzi nimi umožňuje rýchlosť svetla? Ako môžu mať čierne diery gravitáciu, keď im nič nemôže uniknúť, pretože úniková rýchlosť je väčšia ako rýchlosť svetla?
Van Flandern navrhol nový spôsob, ako chápať rýchlosť gravitácie.
5. William H. Cantrell tvrdí, že Einsteinova logika je cyklická
William H. Cantrell, Ph.D. je členom technického personálu na MIT Lincoln Laboratory. Pred tým bol odborným asistentom v Ústave elektrického inžinierstva Texaskej Univerzity.
V časopise Infinite Energy predstavil svoj pohľad na teóriu relativity, publikovaný neziskovou organizáciou New Energy Foundation (NEF).
Propagovaný úspech Einsteinovej teórie v podobe jadrového štiepenia v atómovej bombe nie je dostatočne spoľahlivý, povedal Cantrell. Atómová bomba by mohla vybuchnúť bez teórie relativity.
Cantrell napísal: „Je to bezpochyby fakt, že teória relativity mala hlboký dopad na fyziku v priebehu 20. storočia. Einsteinova teória je celosvetovo známa preto, že priniesla celý rad skvelých úspechov. Avšak, vo svete existuje početná komunita búriacich sa vedcov, ktorý ju odmietajú úplne a oveľa väčšia skupina nevedomá alternatívy, ktorá k nej skrýva výrazné znechutenie.
Toto znechutenie pramení zo skutočnosti, že ju Einstein prevzal z výpočtov Lorentza a Poincarého, a to mu umožnilo upraviť dĺžku a čas meraní na donútenie rýchlosti svetla, aby bola konštantná pre všetkých pozorovateľov.
„Jasnou alternatívou k manipulácii so základmi by bolo, keby sa väčšina racionálnych mysliteľov vrhla po šanci ju nahradiť. Ale prečo spochybňovať teóriu s takýmto predpokladom na úspech? Kvôli dvom veľmi dobrým dôvodom – po prvé, skutočne pochopiť a popísať ako príroda funguje, a po druhé, dosiahnuť zásadné objavy konečným odstránením neúmyselnej prekážky v pokroku.
Cantrell a ďalší vedci povedali, že logika Einsteinovej teórie je cyklická. Tento bod ilustroval analógiou. Dalo by sa predpokladať, že „Zem má dvojča, mesiac vyrobený zo špeciálneho zeleného syra, ktorý je dokonale priehľadný pre svetlo.“
„Samozrejme, je to nezmysel, ale na základe svojej vlastnej koncepcie toto tvrdenie nemôže byť vyvrátené experimentom. V podobnej situácií sa ocitáme, pokiaľ ide o Einsteinovu relativitu.“
6. Ruggero Maria Santilli: Relativita nie je kompatibilná s kvantovou elektrodynamikou
Ruggero Maria Santilli študoval na univerzite v Neapole a na univerzite v Turíne v Taliansku a bol hosťujúci profesor na Harvardskej univerzite pred založením inštitútu základného výskumu. Santilli prezentuje deväť nezrovnalostí medzi Einsteinovou všeobecnou relativitou a súčasnými vedeckými poznatkami. Niektoré z týchto nezrovnalostí predstavujú problémy pre konvenčné chápanie gravitácie.
Jedným rozporom je, že Einsteinova gravitácia v zásade nemôže byť zlúčená s kvantovou elektrodynamikou, povedal Santilli vo svojej knihe z roku 2006 „Deväť teorémom nezlučiteľnosti v GRT s rezolúciami cez isogravitáciu“.
„Keď vezmem do úvahy, že kvantová elektrodynamika je jedna z najucelenejších a experimentálne najoverenejších teórií vo vedeckej histórii, je zrejmé, že pomerne rozšírená domnienka o Einsteinovej gravitácii, že má konečný a univerzálny charakter, je nevedecká,“ napísal.“
Santiliho článok bol publikovaný v časopise Galilean Electrodynamics, založený Dr. Beckmannom, ktorý prehodnocuje relativitu vo svojej knihe „Einstein plus dve“.
Časopis publikuje články, ktoré napádajú Einsteinovu všeobecnú a špeciálnu teóriu relativity. Jeho redakčná politika uvádza: „Časopis sa snaží dokumenty argumentovať najmä tým, že Einsteinove teórie sú zbytočne zložité, boli potvrdené len v úzkej oblasti fyziky [a] vedú k logickým rozporom ...“
Tom Bethell
Tom Bethell nie je vedec, ale tiež skúmal alternatívne teórie ako redaktor časopisu American Spectator. Vo svojom článku „Prehodnotenie relativity“ napísal: „Kritérium jednoduchosti sa často používa na posúdenie pri rozhodovaní sa medzi teóriami. Ak by bola vypracovaná dostatočne komplexne, Ptolemaiovský systém by mohol správne predpovedať pozície planét. Ale Heliocentrický systém je oveľa jednoduchší a to je dôvodom, prečo je nakoniec preferovaný.
Citoval Clifforda M. Willa z Washingtonskej Univerzity ako vedúceho zástancu teórie relativity: „Je ťažké predstaviť si život bez teórie špeciálnej relativity. ... Len si pomyslite v koľkých fenoménoch a javoch nášho sveta hrá úlohu špeciálna teória relativity. Atómová energia v oboch formách, riadená aj neriadená. Famózna rovnica E=mc2 hovorí, ako môže byť hmota premenená na presné množstvo energie.“
Bethell upozornil na frázu „hrá úlohu“. Bethell napísal, „[Will] vie, že je nevyhnutné silnejšie tvrdenie, ktoré by bolo presnejšie.
7. Joseph Polchinsky: Spochybnenie domnienok
Joseph Polchinsky, teoretický fyzik na Kavliskom Inštitúte teoretickej fyziky Kalifornskej univerzity, Santa Barbara, diskutuje o myšlienke gravitácie vo vzťahu k čiernym dieram. Z Einsteinovej teórie vyplýva, že čierne diery majú extrémne silnú gravitačnú príťažlivosť.
Známy vedec Stephen Hawking v roku 1970 povedal, že hmota z čiernych dier môže unikať, čo vytvára paradox.
Ako už bolo spomenuté, Van Flandernovi napadlo, či sa gravitácia môže pohybovať rýchlosťou svetla, „Ako môže mať čierna diera gravitáciu, keď z nej nemôže nič uniknúť, preto, že úniková rýchlosť je väčšia ako rýchlosť svetla?“
Polchinsky povedal v PBS vo februári tohto roku, po tom čo Hawking diskutoval o niektorých nových teóriách čiernych dier: „Nie je to tak, že je tam chyba, ale nejako, kvôli nejakým predpokladom veríme, že kvantová mechanika a gravitácia sú chybné a snažíme sa zistiť, čím to je.“
Je to zmätok, ale dúfame, že tento zmätok nám dáva nádej na pokrok.
8. Eric Verlinde: Po dlhý čas vieme, že teória gravitácie neexistuje
Profesor Eric Verlinde je profesor fyziky na Ústave teoretickej fyziky na Amsterdamskej univerzite.
Na gravitáciu sa pozerá ako na dôsledok zákonov termodynamiky ovplyvnených faktormi ako sú teplota, tlak a zloženie. Gravitácia ako ju chápeme, napríklad v podobe jablka padajúceho zo stromu vyplýva z tendencie prírody maximalizovať chaos.
„Už dlhý čas vieme, že gravitácia neexistuje“, povedal Dr. Verlinde v denníku Times, „Je na čase to vykričať“.
9. Juan Maldacena: Einsteinova teória by mala byť nahradená niečím kvantovo-mechanickým
V roku 1997 teoretický fyzik Juan Maldacena, ktorý teraz pracuje v Inštitúte pre pokročilé štúdiá Princetonskej univerzity, New Jersey, ďalej rozvinul teóriu, ktorá sa pozerá na vesmír ako na svet veľmi tenkých, vibrujúcich strún. Jednoducho povedané, tieto struny vytvárajú gravitáciu. Svet strún je chápaný ako hologram premietaný z nižšie dimenzionálneho kozmu, z toho, ktorý je jednoduchší, plochejší a bez gravitácie.
V rozhovore zverejnenom na svojej webstránke Learner.org Maldacena povedal: „Myslím si, že všeobecná relativita alebo Einsteinova teória by mala byť nahradená niečím kvantovo-mechanickým; keď sa dostanete do bodu ako je začiatok veľkého tresku, alebo vnútro čiernych dier, tiež dostanete podobný príklad kolabujúcej hmoty vo veľmi malej oblasti časopriestoru a tu časopriestor nemôžete popísať klasicky. Teória strún je teóriou vo vývoji, ktorá bola vyvinutá na popísanie kvantovo-mechanického časopriestoru.
Preložil: Martin Kovalík
Fotografiu „muža skákajúceho cez švihadlo“ poskytol Shutterstock
Táto kombinovaná snímka zobrazuje rozloženie temnej hmoty, galaxií a horúceho plynu v jadre spájajúcej sa kopy galaxií Abell 520, ktorá vznikla následkom silnej zrážky masívnych kôp galaxií. (NASA, ESA, CFHT, CXO, M.J. Jee z Kalifornskej univerzity a A. Mahdavi zo Sanfranciskej štátnej univerzity).
Dokument NASA popisujúci temnú energiu vypovedá o možnosti, „že Einsteinova gravitačná teória je nesprávna“.
„To by malo vplyv nielen na expanziu vesmíru, ale mohlo by to tiež ovplyvniť spôsob, akým sa hmota galaxií a galaktických zhlukov normálne správa,“ uvádza dokument. „Tento fakt by mohol poskytnúť spôsob, ako rozhodnúť, či riešením problému temnej energie je alebo nie je nová gravitačná teória. Mohli by sme pozorovať, ako sa galaxie spájajú do kôp. Ale ak sa ukáže, že je potrebná nová gravitačná teória, aký druh teórie by to mal byť?“
4. Tom Van Flandern: Problém s rýchlosťou gravitácie.
Tom Van Flandern (1940-2009) získal titul PhD z astronómie na Yale University v roku 1969. Teóriu všeobecnej relativity neodmietal úplne, ale povedal, že tá teória má problémy. Einsteinova teória „je skôr nekompletná ako chybná“, napísal v článku „Rýchlosť gravitácie – čo ukázali experimenty“, publikovanom v časopise Physics Letters v roku 1998.
Spochybnil chápanie rýchlosti gravitácie. Podľa Univerzálneho zákona gravitácie Isaaca Newtona je rýchlosť gravitácie nekonečná, vysvetľuje Van Flandern. Ale podľa všeobecnej teórie relativity sa gravitácia pohybuje rýchlosťou svetla. Van Flandern tvrdí, že tento problém je v akademickom svete často obchádzaný.
„Rovnaká dilema prichádza v mnohých podobách,“ napísal. Prečo fotóny so Slnka cestujú v smeroch, ktoré nie sú paralelné so smerom zemského gravitačného zrýchlenia smerom k Slnku? Prečo úplné zatmenie Slnka Mesiacom dosahuje maximum asi 40 sekúnd pred tým, ako sa slnečné a mesačné gravitačné sily vyrovnajú? Ako binárne pulzary navzájom medzi sebou predbiehajú svoju budúcu pozíciu, rýchlosť a zrýchlenie rýchlejšie ako to medzi nimi umožňuje rýchlosť svetla? Ako môžu mať čierne diery gravitáciu, keď im nič nemôže uniknúť, pretože úniková rýchlosť je väčšia ako rýchlosť svetla?
Van Flandern navrhol nový spôsob, ako chápať rýchlosť gravitácie.
5. William H. Cantrell tvrdí, že Einsteinova logika je cyklická
„Einsteinovu teóriu oslavuje celý svet za to, že priniesla rad skvelých úspechov. Existuje ale aj početná komunita disidentských vedcov, ktorí ju úplne odmietajú, a ešte väčšia skupina, ktorá nevie o alternatívach, a tá k nej prechováva vyslovenú nechuť“ - William H. Cantrell, Ph.D., inžinier v Lincolnovom laboratóriu, MIT.
William H. Cantrell, Ph.D. je členom technického personálu na MIT Lincoln Laboratory. Pred tým bol odborným asistentom v Ústave elektrického inžinierstva Texaskej Univerzity.
V časopise Infinite Energy predstavil svoj pohľad na teóriu relativity, publikovaný neziskovou organizáciou New Energy Foundation (NEF).
Propagovaný úspech Einsteinovej teórie v podobe jadrového štiepenia v atómovej bombe nie je dostatočne spoľahlivý, povedal Cantrell. Atómová bomba by mohla vybuchnúť bez teórie relativity.
Cantrell napísal: „Je to bezpochyby fakt, že teória relativity mala hlboký dopad na fyziku v priebehu 20. storočia. Einsteinova teória je celosvetovo známa preto, že priniesla celý rad skvelých úspechov. Avšak, vo svete existuje početná komunita búriacich sa vedcov, ktorý ju odmietajú úplne a oveľa väčšia skupina nevedomá alternatívy, ktorá k nej skrýva výrazné znechutenie.
Toto znechutenie pramení zo skutočnosti, že ju Einstein prevzal z výpočtov Lorentza a Poincarého, a to mu umožnilo upraviť dĺžku a čas meraní na donútenie rýchlosti svetla, aby bola konštantná pre všetkých pozorovateľov.
„Jasnou alternatívou k manipulácii so základmi by bolo, keby sa väčšina racionálnych mysliteľov vrhla po šanci ju nahradiť. Ale prečo spochybňovať teóriu s takýmto predpokladom na úspech? Kvôli dvom veľmi dobrým dôvodom – po prvé, skutočne pochopiť a popísať ako príroda funguje, a po druhé, dosiahnuť zásadné objavy konečným odstránením neúmyselnej prekážky v pokroku.
Cantrell a ďalší vedci povedali, že logika Einsteinovej teórie je cyklická. Tento bod ilustroval analógiou. Dalo by sa predpokladať, že „Zem má dvojča, mesiac vyrobený zo špeciálneho zeleného syra, ktorý je dokonale priehľadný pre svetlo.“
„Samozrejme, je to nezmysel, ale na základe svojej vlastnej koncepcie toto tvrdenie nemôže byť vyvrátené experimentom. V podobnej situácií sa ocitáme, pokiaľ ide o Einsteinovu relativitu.“
6. Ruggero Maria Santilli: Relativita nie je kompatibilná s kvantovou elektrodynamikou
Ruggero Maria Santilli študoval na univerzite v Neapole a na univerzite v Turíne v Taliansku a bol hosťujúci profesor na Harvardskej univerzite pred založením inštitútu základného výskumu. Santilli prezentuje deväť nezrovnalostí medzi Einsteinovou všeobecnou relativitou a súčasnými vedeckými poznatkami. Niektoré z týchto nezrovnalostí predstavujú problémy pre konvenčné chápanie gravitácie.
Jedným rozporom je, že Einsteinova gravitácia v zásade nemôže byť zlúčená s kvantovou elektrodynamikou, povedal Santilli vo svojej knihe z roku 2006 „Deväť teorémom nezlučiteľnosti v GRT s rezolúciami cez isogravitáciu“.
„Keď vezmem do úvahy, že kvantová elektrodynamika je jedna z najucelenejších a experimentálne najoverenejších teórií vo vedeckej histórii, je zrejmé, že pomerne rozšírená domnienka o Einsteinovej gravitácii, že má konečný a univerzálny charakter, je nevedecká,“ napísal.“
Santiliho článok bol publikovaný v časopise Galilean Electrodynamics, založený Dr. Beckmannom, ktorý prehodnocuje relativitu vo svojej knihe „Einstein plus dve“.
Časopis publikuje články, ktoré napádajú Einsteinovu všeobecnú a špeciálnu teóriu relativity. Jeho redakčná politika uvádza: „Časopis sa snaží dokumenty argumentovať najmä tým, že Einsteinove teórie sú zbytočne zložité, boli potvrdené len v úzkej oblasti fyziky [a] vedú k logickým rozporom ...“
Tom Bethell
Tom Bethell nie je vedec, ale tiež skúmal alternatívne teórie ako redaktor časopisu American Spectator. Vo svojom článku „Prehodnotenie relativity“ napísal: „Kritérium jednoduchosti sa často používa na posúdenie pri rozhodovaní sa medzi teóriami. Ak by bola vypracovaná dostatočne komplexne, Ptolemaiovský systém by mohol správne predpovedať pozície planét. Ale Heliocentrický systém je oveľa jednoduchší a to je dôvodom, prečo je nakoniec preferovaný.
Citoval Clifforda M. Willa z Washingtonskej Univerzity ako vedúceho zástancu teórie relativity: „Je ťažké predstaviť si život bez teórie špeciálnej relativity. ... Len si pomyslite v koľkých fenoménoch a javoch nášho sveta hrá úlohu špeciálna teória relativity. Atómová energia v oboch formách, riadená aj neriadená. Famózna rovnica E=mc2 hovorí, ako môže byť hmota premenená na presné množstvo energie.“
Bethell upozornil na frázu „hrá úlohu“. Bethell napísal, „[Will] vie, že je nevyhnutné silnejšie tvrdenie, ktoré by bolo presnejšie.
7. Joseph Polchinsky: Spochybnenie domnienok
Joseph Polchinski. (Lubos Motl)
Známy vedec Stephen Hawking v roku 1970 povedal, že hmota z čiernych dier môže unikať, čo vytvára paradox.
Ako už bolo spomenuté, Van Flandernovi napadlo, či sa gravitácia môže pohybovať rýchlosťou svetla, „Ako môže mať čierna diera gravitáciu, keď z nej nemôže nič uniknúť, preto, že úniková rýchlosť je väčšia ako rýchlosť svetla?“
Polchinsky povedal v PBS vo februári tohto roku, po tom čo Hawking diskutoval o niektorých nových teóriách čiernych dier: „Nie je to tak, že je tam chyba, ale nejako, kvôli nejakým predpokladom veríme, že kvantová mechanika a gravitácia sú chybné a snažíme sa zistiť, čím to je.“
Je to zmätok, ale dúfame, že tento zmätok nám dáva nádej na pokrok.
8. Eric Verlinde: Po dlhý čas vieme, že teória gravitácie neexistuje
Profesor Eric Verlinde je profesor fyziky na Ústave teoretickej fyziky na Amsterdamskej univerzite.
Na gravitáciu sa pozerá ako na dôsledok zákonov termodynamiky ovplyvnených faktormi ako sú teplota, tlak a zloženie. Gravitácia ako ju chápeme, napríklad v podobe jablka padajúceho zo stromu vyplýva z tendencie prírody maximalizovať chaos.
„Už dlhý čas vieme, že gravitácia neexistuje“, povedal Dr. Verlinde v denníku Times, „Je na čase to vykričať“.
9. Juan Maldacena: Einsteinova teória by mala byť nahradená niečím kvantovo-mechanickým
V roku 1997 teoretický fyzik Juan Maldacena, ktorý teraz pracuje v Inštitúte pre pokročilé štúdiá Princetonskej univerzity, New Jersey, ďalej rozvinul teóriu, ktorá sa pozerá na vesmír ako na svet veľmi tenkých, vibrujúcich strún. Jednoducho povedané, tieto struny vytvárajú gravitáciu. Svet strún je chápaný ako hologram premietaný z nižšie dimenzionálneho kozmu, z toho, ktorý je jednoduchší, plochejší a bez gravitácie.
V rozhovore zverejnenom na svojej webstránke Learner.org Maldacena povedal: „Myslím si, že všeobecná relativita alebo Einsteinova teória by mala byť nahradená niečím kvantovo-mechanickým; keď sa dostanete do bodu ako je začiatok veľkého tresku, alebo vnútro čiernych dier, tiež dostanete podobný príklad kolabujúcej hmoty vo veľmi malej oblasti časopriestoru a tu časopriestor nemôžete popísať klasicky. Teória strún je teóriou vo vývoji, ktorá bola vyvinutá na popísanie kvantovo-mechanického časopriestoru.
Preložil: Martin KovalíkFotografiu „muža skákajúceho cez švihadlo“ poskytol Shutterstock
