Bulharský investigatívny novinár Hristo Hristov (foto: Velko Angelov)
„Táto kapitola histórie mala dávno byť v školských učebniciach,“ povedal Hristov 25. apríla 2013 v exkluzívnom rozhovore pre naše médium. Bulharsko bolo pod komunistickou nadvládou v období rokov 1945 až 1989, a za ten čas tam vznikol autoritársky režim pod záštitou sovietskej armády a Jozefa Stalina. Presadil sa vďaka zabíjaniu občanov bez akýchkoľvek platných odsúdení, vyfabrikovaným súdnym procesom s predstaviteľmi opozície, vyhnanstvám do pracovných táborov a núteným presídľovaním tisícok rodín ďaleko od ich domovov, uvádza Hristov na svojej webovej stránke desebg.com.
Pre Epoch Times potvrdil, že dostáva vyhrážky, lebo „ľudia v minulosti namočení do represívnych opatrení aparátu Bulharskej komunistickej strany pokračujú v politickom a spoločenskom pôsobení naďalej, či už celkom otvorene, alebo schovaní za scénou.“
V máji 2013 bol Hristov spolu s rodinou terčom ďalších fyzických vyhrážok, ktoré sa neskôr vystupňovali až do zastrašovania smrťou. Novinár sa obrátil o pomoc na Bulhárske štátne autority. O týždeň významní bulharskí politici, vrátane šiestich členov Európskeho parlamentu vyjadrili svoje stanovisko na tlačovej konferencii.
„Z dôvodov opakovaného vyhrážania sa fyzickou ujmou alebo smrťou Hristovi Hristovovi, ktoré majú priamu súvislosť s jeho odhaľovaním aktivít bývalej štátnej tajnej služby, vyjadrujeme Hristovovej práci podporu a zároveň odsudzujeme akýkoľvek pokus marenia slobody prejavu. Tak isto vyzývame ministra vnútra a generálneho prokurátora na ochranu novinára a jeho rodiny pred ďalšími útokmi, ako aj na pátranie po pôvodcoch útokov,“ vyhlásili v spoločnom stanovisku členovia EP.
Hristov je investigatívnym novinárom už 23 rokov. V rokoch 2001 – 2009 sa zaoberal študovaním a publikovaním materiálov z archívov komunistickej tajnej služby a komunistického ministerstva vnútra. V roku 2002 Hristov pracoval pre britský Guardian a v roku 2004 pre International Centrum for Journalists vo Washingtone. Nakoniec si založil vlastnú webovú stránku.
Hristov sa špecializuje na súdne archívy, hlavne archívy týkajúce sa zločinov bulharskej komunistickej strany, ktoré ešte doteraz neboli zverejnené inými historikmi a bádateľmi.
Na webovej stránke svoju misiu vysvetľuje takto: „Mojim želaním je, aby mladí ľudia po otvorení učebníc dejepisu, našli namiesto prázdnej kapitoly hodnoverné informácie odhaľujúce celú éru komunizmu v Bulharsku. Aby sa dozvedeli pravdu o fungovaní a represívnej činnosti tajnej služby – dôležitého nástroja moci Bulharskej komunistickej strany.“
Rozhovor s Hristom Hristovom pre Epoch Times
V minulosti sa vám a vašej rodine vyhrážali násilím a smrťou. Zmenilo sa niečo odkedy ste oficiálne požiadali o pomoc?
Nerád by som uvádzal podrobnosti. Ako radový bulharský občan som spravil, čo som spraviť mal – poslal som sťažnosť patričným právnym inštitúciám. Na prípade sa pracuje potichu, čiže v tejto fáze sa k veci radšej mediálne nevyjadrujem.
Počas tlačovej konferencie 23. apríla 2013, bulharskí politici, vrátane členov európskeho parlamentu, naliehali na odhalení pôvodcov anonymných vyhrážok a podporili vás. Čo očakávate ďalej?
Táto podpora je pre mňa mimoriadne dôležitá. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ju verejne vyjadrili. Ďakujem šiestim poslancom Európskeho parlamentu z Európskej ľudovej strany a dúfam, že pôvodcovia systematického zastrašovania budú identifikovaní.
Toto nie je po prvýkrát, čo ste boli zastrašovaný. Je vaše pátranie po temnej minulosti komunistického režimu hlavným dôvodom?
Počas posledných mesiacov sa zastrašovanie vystupňovalo. Myslím, že hlavným dôvodom sú správy na mojej webovej stránke, konkrétne, odhalenie ľudí pracujúcich v minulosti pre bývalú tajnú službu a zverejnenie ďalších informácií týkajúcich sa komunistickej minulosti Bulharska.
Očakávate podporu zo strany bulharských politických strán?
Politici vyjadrili svoje stanoviská už individuálne. Nechcem však, aby vzrástol o celú vec verejný záujem, pretože by sa toho chytili médiá a celú záležitosť prekrútili. Preto som sa rozhodol poskytnúť rozhovor len pre Epoch Times. Tieto zastrašovania namierené proti mne uštedrili ranu slobode slova v celom Bulharsku.
Viem si predstaviť, že pre pozorovateľa z vonku môže byť absurdné, keď sa novinárovi v Bulharsku vyhrážajú kvôli odhaľovaniu faktov o bývalej komunistickej tajnej službe, kvôli odhaľovaniu mien agentov a ich činov. Pre krajinu, ktorá je od roku 2003 členom NATO a od roku 2007 členom Európskej únie, by takáto kauza nemala byť žiaden problém.
Táto kapitola histórie mala dávno byť v školských učebniciach. Ľudia v minulosti namočení do represívnych opatrení aparátu Bulharskej komunistickej strany pokračujú v politickom a spoločenskom pôsobení naďalej, či už celkom otvorene, alebo schovaní za scénou.
Som presvedčený, že ak sa ľudia budú pravidelne dozvedať fakty o komunistickom totalitnom systéme so svojou tajnou službou a svojimi agentmi, menej a menej s tým budú súhlasiť. A to je presne to, čo moja webová stránka robí.
Potom to ale znamená, že v Bulharsku nie je sloboda slova. Je to aj váš názor?
Samozrejme, odkedy v roku 2008 na Bulharsko doľahla ekonomická kríza, ovplyvnilo to aj mediálne prostredie. Nie je žiadnym tajomstvom, že niektorí majitelia médií používajú svoje médiá na špecifické politické účely, alebo na podporu svojich vlastných obchodných záujmov.
Zhoršené mediálne prostredie však neovplyvňuje mňa, ani obsah toho, čo píšem. Riadim sa tým, čo je prospešné pre spoločnosť, čo je nevyhnutné k odkrytiu pravdy o represívnom aparáte Bulharskej komunistickej strany.
Prečo nad Bulharskom stále visí tieň bývalej komunistickej tajnej služby aj 23 rokov po zmene režimu?
Pretože v Bulharsku sa ešte nestali tri veci: dekomunizácia (u nás známejšia pod termínom demokratizácia), otvorenie archívov tajnej služby a lustrácia elity bývalého režimu a jeho represívnej mašinérie. Najlepší príklad prechodu z totality na demokraciu je Česká republika a najlepšie postupy dnes vidíme v Nemecku. Spomedzi všetkých pozostatkov komunizmu majú na spoločnosť najväčší dopad archívy tajnej služby.
V Týchto archívoch sú skryté informácie o pôvode ekonomickej moci niektorých dnešných oligarchov. Ak by boli archívy úplne sprístupnené, ľudia by sa dozvedeli o manipuláciách komunistickej strany v období prevratu a videli by, že bývalí agenti tajnej služby majú stále nad nimi moc.
Zákon o tajnej službe prijatý roku 2006, napriek 16 – 17 ročnému oneskoreniu, dovoľuje aspoň vypátrať, kto je v súčasnom Bulharsku kto, ak už nie za komunistické zločiny postaviť človeka pred súd.
V posledných rokoch vďaka efektívnej práci Komisie pre archívy tajnej služby boli verejnosti sprístupnené mená bývalých agentov tajnej služby a tak Bulhari mohli vidieť, že agenti stále zaujímajú čelné pozície na všetkých úrovniach.
Je len veľmi málo miest bez bývalých agentov na čele, a to nehovorím o nepotvrdených agentoch. Ak by sa odhalili absolútne všetci bývalí agenti, obraz krajiny by bol jednoducho šokujúci.
Kedy bude Bulharsko naozajstnou demokraciou?
Nanešťastie, vidíme demokraciu len na povrchu, demokraciu, ktorá je používaná proti občanom v rôznych obdobiach uplynulých rokov – to nám ukazujú aj archívy tajnej služby a práve preto ich skúmam.
Ale hlavným zmyslom demokracie je každodenný zápas o ňu. Aj keď sa niekedy cítime sklamaní a podvedení, mali by sme pokračovať, zo všetkých síl ju brániť a bojovať za jej skutočné princípy skutočnými činmi.
Anglická verzia: http://www.theepochtimes.com/n3/42607-bulgarian-journalist-threatened-for-uncovering-communist-crimes/
