Prezident Ivan Gašparovič sa definitívne rozhodol, že zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Jozefa Čentéša nevymenuje, čím však nikoho neprekvapil. Odôvodnenie jeho rozhodnutia ale nemá veľmi pevné základy, čo ho robí ľahko napadnuteľným. Ústavný súd by ho dokonca mohol zrušiť a zastaviť plány Smeru na iného generálneho prokurátora. Ale ak sa tak nestane, ani to nikoho skutočne neprekvapí.
Podľa záväzného výkladu ústavy, podaného Ústavným súdom, môže prezident kandidáta odmietnuť len preto, že nespĺňa zákonné podmienky na vymenovanie, alebo z takého dôvodu vzťahujúceho sa na osobu kandidáta, ktorý spochybňuje jeho schopnosť riadne túto funkciu vykonávať – a to do takej miery, že by bol ohrozený riadny chod ústavných orgánov. Ústavný súd navyše zdôraznil, že dôvody nevymenovania nesmú byť „svojvoľné“.
Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá, čo je dosť príznačné pre list prezidenta Národnej rade, ktorým odôvodňuje Čentéšovo nevymenovanie. Gašparovič a zvyšok Smeru proste Čentéša nechce; to je jasné už od začiatku. Nedali si ale námahu riadne to odôvodniť.
Naozaj, ťažko nájsť také skutočnosti týkajúce sa Čentéšovej osoby, ktoré by splnili podmienky dané Ústavným súdom. Naviac, prezident sa vo svojom liste poväčšine opiera len o vyjadrenia médií a subjektívne názory v nich zverejňované – nič nezakladá na právne relevantných argumentoch.
Čentéš už prezidentov postup napadol na Ústavnom súde, a zároveň chce zakázať novú voľbu, kým jeho sťažnosť nebude prejednaná. Uvidíme, či prezident bude čakať s novou voľbou aj teraz – v Čentéšovom prípade bolo predsa čakanie na verdikt Ústavného súdu pravým dôvodom zdržania, nie? Fico však už povedal, že čakať sa nebude, pokiaľ mu to Ústavný súd neprikáže.
Čentéš je nedôveryhodný už preto, že vôbec kandidoval, tvrdí prezident
Situácia okolo samotného zvolenia Čentéša parlamentom určite nebola zrovna prehľadná, ani by si ju nikto nedal do výkladnej skrine demokracie. Fámy o kupovaní hlasov, taktizovanie, fotenie hlasovacích lístkov a spolitizovanie určite nie sú niečím, čo dodáva voľbe na čistote. Preto Gašparovič povedal, že už samotná ochota kandidovať za takých okolností Čentéša diskvalifikuje.
Ťažko potom povedať, ako by sa vôbec nejaký generálny prokurátor mohol zvoliť. Ak by sa zvolil kandidát Smeru, asi by Gašparovič neprotestoval, však sám je takmer jeho členom. Tiež nie je jasné, prečo bude nová voľba tento krát čistá.
Čo je však podstatnejšie, samotný Ústavný súd skonštatoval, že voľba prebehla v súlade so zákonom a ani výsledky nijakého vyšetrovania ju nikdy nespochybnili. Rovnako je smutným faktom, že politizácia pri obsadzovaní vysokých funkcií je u nás na dennom poriadku a teda ani to samotné, že niekoho vybrali politické strany, nemôže stačiť na to, aby bol neprijateľný.
Čentéš sa podľa Gašparoviča zapojil do politických hier a obišiel Ústavný súd
Gašparovič videl neprípustné Čentéšove triky v tom, že najprv odmietol ísť do tajnej voľby pre podozrenia z korupcie, ale neskôr si to rozmyslel a bol v nej aj zvolený. Korupcia ale nebola nakoniec nijako preukázaná a uplácanie sa malo podľa podozrení diať v prospech Trnku, nie Čentéša. Nie je tiež úplne jasné, prečo by Čentéš nemohol zmeniť názor.
Čentéš si podľa prezidenta okrem toho nectí právo, keďže bol zvolený na základe zákona, ktorého účinnosť pozastavil Ústavný súd. Jeho verdikt ešte nebol zverejnený v Zbierke zákonov, nemal teda ešte právne účinky, ale bol už všeobecne známy.
Toto „pozastavenie“ sa však malo týkať len zavedenia verejnej voľby generálneho prokurátora, pričom Čentéš bol zvolený v tajnej voľbe – čiže po starom, a nie podľa napadnutých ustanovení zákona – toto bolo podľa prezidenta vykonané s „neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť“. Voľbu potom odobril ale aj samotný súd.
O nemorálnosti Čentéša má svedčiť to, že „osočuje“ prezidenta a skartoval Matovičov spis
Prezident odďaľoval vymenovanie Čentéša pol druha roka, bez toho aby sa s ním čo i len raz stretol, alebo jednoznačne vyhlásil dôvody, prečo toľko zdržuje. To, že sa Čentéš voči tomuto ohradil a vytýkal prezidentovi porušenie ústavy, označil prezident za verejné osočovanie, ktoré by si kandidát ne generálneho prokurátora nemal dovoľovať.
Toto komentár azda ani nepotrebuje, uplatňovanie si svojich práv je po novom verejné osočovanie prezidentského úradu. V realite sme však naozaj nevideli, že by sa Čentéš vyjadril nevecne alebo urážlivo.
Obdobne slabým dôvodom na spochybnenie Čentéšovho kreditu je to, že omylom skartoval Matovičovu výpoveď, pričom najprv povedal, že to spravila administratívna pracovníčka. To je až taký neprípustný omyl? Navyše nebol zaň ani disciplinárne postihnutý. Ktovie, či prezident mal podobne prísne kritériá aj vtedy, keď na čelo Najvyššieho súdu expresne rýchlo po zvolení parlamentom vymenoval Štefana Harabina.
Nedostatok riadnych dôvodov? Žiadny problém
Samotné zlé odôvodnenie tak závažného rozhodnutia je naozaj problém, ktorý by právny štát nemal zažiť. Prezident spravil presne to, čo mu Ústavný súd zakázal – uplatnil svojvôľu.
Ešte väčším problémom je, že túto svojvôľu bude ťažké napraviť. Smer už chystá novú voľbu generálneho prokurátora. Šiesty zmysel mnohým analytikom tiež napovedá, že ani prezident nebude mať problém nového človeka vymenovať.
Bude Čentéš so svojou sťažnosťou úspešný? Alebo mu dajú za pravdu až v Štrasburgu? Dostane sa vôbec niekedy na čelo prokuratúry? Práve tu leží podstata problému – také závažné narušenie ústavného poriadku dosť pravdepodobne zostane nepostihnuté.
Bude smutné, ak sa kauza Čentéš len zaradí do zoznamu zásadných kiksov nášho súčasného prezidenta, ktorých sa dopustil v iných štátnych funkciách – napr. jeho nečinnosť ako generálneho prokurátora a následné odvolanie prezidentom Havlom, parlamentná „Noc dlhých nožov“ alebo kauza Gaulieder. Za žiadny z nich neniesol skutočnú zodpovednosť a ani za Čentéša asi nebude.
