Tento víkend sa v Sliači uskutočnila medzinárodná zdravotnícka konferencia Banskobystrické inšpirácie 2., ktorú zorganizovalo občianske združenie Fórum nezávislých názorov (FNN).
Hlavným mottom II. ročníka konferencie bola jedna z klasických zásad medicíny "primum non nocere" - (predovšetkým neškodiť).
Konferencia sa zaoberala témami ako bezpečnosť pacienta, neefektívna a zbytočná liečba či efekt liekového zákona 2011 (vzťah farmafirma a lekár)
Ako uviedol predseda FNN, radiačný onkológ Branislav Sepeši, medicína sa stále viac vzďaľuje svojmu prvotnému zmyslu – snahe čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najefektívnejšie pomôcť chorému – a stále viac ju kontaminuje zištná motivácia ovplyvňovať diagnosticko-terapeutické postupy smerom k zvýšeniu materiálneho benefitu tých, ktorí zdravotnú starostlivosť zabezpečujú.
Kým v diagnostike môžu byť nadbytočné vyšetrenia výsledkom alibizmu a strachu z pochybenia, za nadmerným predpisovaním liekov sú benefity od farmaceutických firiem. Podľa Sepešiho tomu mohla zabrániť generická preskripcia, teda povinnosť písať na recept nie názov lieku, ale účinnú látku, ktorá bola v pôvodnom návrhu zákona o liekoch (362/2011).
„Ale v pripomienkovom konaní sa to potom na základe lobistického tlaku farmafiriem či lekárov zmiernilo tak, že je dovolené napísať aj názov lieku. Tým sa celý tento zákon paralyzoval, celá táto vec, ktorá mala prerušiť spojenie medzi lekárom a farmafirmou, ktoré je príčinou korupčného správania.“
Generická transkripcia by podľa neho viedla k celkovému poklesu spotreby liekov a tým aj šetreniu financií v zdravotníctve. „Dá sa očakávať, že pokiaľ lekár nebude motivovaný k vyššej preskripcii pre niekoho, tak bude aj celkovo predpisovať menej,“ povedal Sepeši.
Na Slovensku príliš vysoké percento zo sumy pre zdravotníctvo ide na lieky
Imunológ Stanislav Janota pripomenul, že na Slovensku sa na lieky vydáva 30 percent zo všetkých prostriedkov na zdravotníctvo, čo je oveľa vyšší podiel než v iných krajinách.
„V Česku či Poľsku je to 17 - 18 percent a v mnohých európskych krajinách je to pod 10 percent,“ povedal Janota. Stáva sa, že rôzni lekári predpíšu pacientovi lieky, ktorých účinok sa vzájomne ruší či ich vzájomný účinok môže pacienta poškodiť. Zdravie pacientov poškodzujú aj vedľajšie účinky zbytočne predpísaných liekov.
Ako tiež Janota upozornil na konferencii, udržateľnosť financovania zdravotníctva ohrozuje aj demografický vývoj.
Mladí platia starým
„Dá sa povedať, že celé zdravotníctvo je veľmi podobné penzijnému systému. Mladí ľudia v pracovnom veku to platia, ale hlavným spotrebiteľom zdravotnej starostlivosti sú starí ľudia,“ povedal Janota.
Možné riešenie vidí v kľúčovom postavení praktických rodinných lekárov, pretože systém s rodinnými lekármi je podľa neho najefektívnejší.
„Typické je Anglicko, kde je snáď 80 percent rodinných lekárov. U nás je praktických lekárov len azda 10 percent. My máme približne jedného lekára na 300 obyvateľov, ale obvodného lekára máme na 2 500 obyvateľov.
Ak by mal obvodný lekár niečo cez 300 pacientov – nejakých 80 rodín, ktoré by poznal za celý život – predchádzalo by sa absolútne neúmernému šikanovaniu pacienta, že je posielaný často za štyrmi-piatimi odborníkmi, ktorí si pacienta opakovane volajú a dochádza k neúmernému zvyšovaniu vykonávania laboratórnych vyšetrení a zbytočnému predpisovaniu liekov,“ povedal Janota.
Na konferencii sa predstavil aj lekár a autor bestselleru Zlá medicína (Schlechte medizin) Gunter Frank z nemeckého Heidelbergu:
„Hranicu medzi zdravím a chorobou vždy definovali štandardné hodnoty. V posledných 50-tich rokoch pozorujeme znižovanie týchto hodnôt z ekonomických dôvodov, avšak bez medicínskeho opodstatnenia.
Nerešpektovanie štatistík v medicínskej vede spôsobuje, že milióny pacientov podstupujú nepotrebné terapie so závažnými vedľajšími účinkami. Takéto neustále porušovanie pravidiel vedie aj v iných oblastiach k zákrokom, ktorých efekt nie je dokázaný, závažnosť ich vedľajších účinkov však možno prirovnať k chemoterapii“, uvádza sa v anotácii Frankovej prednášky.
Na konferencii vystúpi aj profesor Juraj Melicherčík, známy slovenský kardiológ pôsobiaci v Nemecku, či profesor Günther Leiner, prezident Európskeho zdravotníckeho fóra Gastein.
