Od utorka 31. júla štát čiastočne prišiel o svoju exekučnú imunitu, keďže na peňažné prostriedky na účtoch v Štátnej pokladnici už môže siahnuť exekútor. Rozhodol o tom Ústavný súd SR, ktorý vyslovil, že nedotknuteľnosť štátnych účtov je v rozpore s našou ústavou. Rozhodnutie padlo na návrh Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol podaný v novembri 2010.
Okresný súd svoj návrh opieral o to, že absolútna exekučná imunita štátnych účtov je v rozpore s ústavnou požiadavkou na rovnosť a rovnakú ochranu vlastníckeho práva bez ohľadu na osobu vlastníka, keďže článok 20 ústavy hovorí, že „vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“
Ústavný súd sa s návrhom stotožnil, a vyhlásil doterajšiu exekučnú imunitu účtov v štátnej pokladnici za protiústavnú. To znamená, že už je možné nútene vymôcť dlžoby štátu prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý môže štátne účty zablokovať a stiahnuť z nich dlžnú sumu.
Tento stav už bol aj prvýkrát v praxi využitý, keďže už niekoľko hodín po zverejnení nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov sa začala exekúcia voči ministerstvu hospodárstva na sumu cez 5 miliónov eur, túto informáciu priniesla televízia Markíza.
Možnosť poslať exekútora na štát, aby vymohol oprávnený dlh, je v ostrom kontraste s doterajším stavom, keď zaplatenie existujúcich dlhov štátu bolo ponechané len na dobrú vôľu štátnych inštitúcií.
Absolútna exekučná imunita štátu je neodôvodnená a neústavná
Sudkyňa okresného súdu v návrhu potvrdila, že v istých prípadoch môže byť exekučná imunita štátu prijateľná a ústavná. Avšak na to, aby bola prelomená zásada rovnosti vlastníctva, musí byť daný osobitný dôvod, čo však pri priznaní absolútnej imunitu štátu voči exekúcii nie je.
„Nepochybne existujú rozumné a objektívne dôvody, v ktorých možno priznať majetku štátu nepostihnuteľnosť exekúciou...napríklad vo vzťahu k majetku na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu, k majetku zahraničných misií, k podielom v strategických podnikoch a k inému majetku, na ktorého udržaní vo vlastníctve štátu existuje mimoriadny verejný záujem,“ uvádza podanie na ústavný súd.
Imunita štátnych účtov ako celku, bez akýchkoľvek obmedzení, podľa spomenutého návrhu „zasahuje do práv veriteľov pohľadávok voči štátu...a spôsobuje znevýhodnenie veriteľov.“
V exekučnej imunite štátu videl okresný súd aj porušenie práva na súdnu ochranu. To znamená, že v prípade, že dlh voči štátu bol potvrdený rozhodnutím súdu, toto rozhodnutie aj tak nebolo možné nútene vykonať, keďže voči štátu prakticky nebolo možné viesť exekúciu. Malo to za následok, že „pohľadávky voči štátu nie sú vymožiteľné. To však nemožno považovať za legitímny spôsob a rozsah ochrany verejného záujmu,“ uviedla sudkyňa okresného súdu vo svojom podaní.
