Generálna prokuratúra v pondelok 25.06. podala na Ústavný súd návrh na vyhlásenie novoschváleného zákona o minimálnych platoch sestier za protiústavný. Súčasťou podania je aj návrh na odloženie účinnosti tohto zákona až do vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu.
Zákon o minimálnych platoch sestier nadobudol účinnosť 1. apríla tohto roku. Jeho schválením došlo k stanoveniu minimálnych platov zdravotných sestier vo výške 640 eur mesačne, pričom podľa rokov praxe sa sestrám zvyšujú minimálne platy až do výšky 928 eur za mesiac, a to po 33 rokoch praxe v tomto povolaní.
Pre porovnanie, všeobecne stanovené minimálne mzdové nároky podľa Zákonníka práce sa v súčasnosti pohybujú v rozmedzí od 327 do 654 eur mesačne. Tie sú však stanovené na základe objektívnych kritérií, t.j. na základe náročnosti vykonávanej práce, a nie podľa rokov praxe v určitom povolaní.
Generálna prokuratúra navrhuje vyhlásiť za neústavný spomenutý zákon ako celok: „Zastávam názor, že základná koncepcia zákona nie je v súlade s ústavou. Preto ustanovenia zákona, ktoré samé o sebe nie sú v nesúlade s ústavou, treba zrušiť, lebo samostatne nie sú uplatniteľné,“ uvádza v podaní prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý.
V odôvodnení návrhu prokuratúra uvádza, že neexistovalo rozumné odôvodnenie na to, aby parlament zákonom zvyšoval platy sestier, keďže „zákonodarca bez existencie objektívnych a rozumných dôvodov formuloval a realizoval svoj cieľ – vyňal skupinu profesne identifikovaných osôb, ktorej poskytol výhody v práve na odmenu.“ Parlament teda mal použiť neprimeraný prostriedok na dosiahnutie nelegitímneho cieľa, čím podľa prokuratúry porušil ústavu.
Vydaním zákona o zvýšení platov sestier bez toho, aby boli zahrnutí aj iní zdravotnícky pracovníci, došlo podľa prokuratúry aj k pozitívnej diskriminácii, ktorá „by mohla byť ústavne konformná iba v prípade, ak by k tomu existovali objektívne a rozumné dôvody.“ Takýto dôvod podľa stanoviska prokuratúry však neexistuje.
Ešte pred schválením zvýšenia platov sestier sa začali ozývať hlasy nespokojných lekárov a zdravotníckych zariadení, ktoré varovali, že takéto zvýšenie nie je ničím kryté a privedie už tak kolabujúce zdravotníctvo do ešte väčších finančných problémov.
Túto skutočnosť vyčíta schválenému zákonu aj generálna prokuratúra, keď konštatuje, že „prijatá právna úprava základného práva na odmenu nemala od počiatku racionálny ekonomický základ. Sestrám bolo priznané pravo, ktoré nielenže nezodpovedá existujúcim spoločenským vzťahom, ale bez krytia z verejných zdrojov sa stáva právom iluzórnym. Je preto v rozpore s princípom právneho štátu, ak zákonodarca priznal určitej skupine základné právo na odmenu v rozsahu, ktorý nenachádza odraz v reálnom vývoji spoločnosti.“
