Krotiteľ Tony Gärtner. (Foto: Peter Jonaštík/ Veľká Epocha)
Keďže Slovensko nemá svoj cirkus, s obľubou navštevujú našu krajinu české, talianske a maďarské cirkusy. Je to dobrý biznis, ale aj starosti. „Počas nášho pobytu v Bratislave nám v Podunajských Biskupiciach rozbili bočné sklo na dvoch tirákoch. Nevieme, či to boli vandali alebo ochranári zvierat, každopádne to rieši polícia,“ zdôveril sa Róbert Aleš, ktorý má v Eötvösi na starosti styk s verejnosťou a zároveň moderuje predstavenie. V cirkuse sa pohybuje a pracuje od detstva. „Had uštipol drezúrera, pokračuje Róbert. „Sú už hladné, musíme zohnať zajace.“ Veru, spoločnosť pod cirkusovým šapitó nám bude robiť aj anakonda, python indický, boa, leguán a krokodíl nílsky.
Historické záznamy o založení cirkusu indikujú na rok 1894, keď sa muž zo šľachtickej rodiny Ferencz Eötvös zosobášil s artistkou Johannou z cirkusovej dynastie Winiczky a stal sa manažérom cirkusu. Zaujímalo nás, čo sa zmenilo v porovnaní spred 100 rokmi, ako vyzerá život cirkusu dnes, okrem toho, že sú bežné mobily a wifi pripojenie v karavánach. Na našu otázku odpovedal riaditeľ dnešného cirkusu a potomok zakladajúcej rodiny, Lórand Eötvös: „Všetko sa zmenilo. Pred 100 rokmi ťahali maringotky kone, stačilo rozvešať plagáty a pútače až keď sme dorazili do mesta, obyvatelia už dopredu vedeli, že príde cirkus a čakali na túto udalosť. Teraz treba robiť reklamnú kampaň dlho dopredu. Ďalšia vec je náročnosť, ľuďom stačilo vidieť žongléra s troma kolkami a boli očarení... Dnes sa nároky na zážitky stále viac stupňujú.“
Čo sa týka stupňovania náročnosti, krotiteľ Tony Gärtner to zobral doslovne. Aby zaujal, je ochotný strčiť hlavu krokodílovi rovno do tlamy. Pozrime sa na to v galérii.
Fotogaléria z turné v Bratislave 2012
(Foto: Peter Jonaštík)
Všetky fotogalérie nájdete v téme Seriál o živote cirkusov
