Aké sú reakcie Vašich kolegov, poslancov všeobecne? Rekciu pána Lipšica sme mali možnosť vidieť na sme.sk.
Minister vnútra Lipšic sa jasne vyjadril, že Slovensko je slobodná krajina so slobodou prejavu, ktorá patrí všetkým občanom, nielen poslancom. A nie je možné ich za to postihovať. Ľudia, s ktorými som v kontakte, mne blízki poslanci, ma podporili v tejto aktivite a ocenili ju. Oficiálne vyjadrenia nemám, ale tému som predniesol aj na pôde Výboru NR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý prijal uznesenie a požiadal ministerstvo zahraničných vecí o informácie týkajúce sa tejto kauzy a o osude Kao Č’-šenga.
Aký si myslíte je postoj našej vlády k čínskej ambasáde všeobecne?
Rozlišoval by som medzi postojom bývalej slovenskej vlády Róberta Fica a súčasnej vlády Ivety Radičovej. Predchádzajúca vláda bola vyložene servilná k totalitným režimom vrátane komunizmu v Čínskej ľudovo-demokratickej republike. Vôbec nehovorila o otázke ľudských práv. Súčasná vláda má už vo svojom programom vyhlásení napísané, že bude klásť dôraz na hodnoty a teda aj na ľudské práva. Pokiaľ ja viem, počas obdobie súčasnej vlády nedošlo k nijakým kontaktom medzi Čínou a Slovenskom na najvyššej úrovni a na pôde parlamentu. Viem napríklad o stretnutí splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť s predstaviteľkou čínskej vlády, kde tú otázku porušovania ľudských práv nastolil a spýtal sa na to, čo považujem za veľmi dôležité. Zdá sa mi zvláštne, že Slovenská republika poskytuje svoje oficiálne priestory na oslavy založenia komunistickej diktatúry v Číne. Myslím si, že by sme si mali viac vyberať, komu tieto priestory poskytneme a že nie sme závislí od toho, aby sa tam konali oslavy sviatkov totalitných režimov.
Aký vývoj od tejto udalosti očakávate zo strany čínskej ambasády, ako zareagovala?
Čínska ambasáda zareagovala veľmi podráždene. Doteraz, nech sme robili čokoľvek, nestáli sme jej za žiadnu reakciu. Adresovali sme jej viaceré výzvy, keď dochádzalo k násilnostiam v Tibete, pri príležitostí výročí napr. masakru na námestí Tchien-an men, pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta, vždy to prechádzali mlčaním. Jedným z dôvodov, prečo som zvoli takúto formu je... keď sme priniesli nejakú výzvu na čínsku ambasádu, tak sme to museli nechať v schránke, pretože ani radový pracovník veľvyslanectva si to neprišiel prevziať. Teraz som mal možnosť odovzdať niečo priamo veľvyslancovi, takže zdá sa, že to splnilo svoj účel.
Ak sa vrátime späť k samotnej knihe, čítali ste ju?
Ešte ju nemám dočítanú, dostávam sa práve k tomu ako Kao začína obhajovať príslušníkov Falun Gongu. Takže zatiaľ som zachytil tie prípady, kde ešte nebol vyložene politický právnik, neboli to politické kauzy, bola to obhajoba ľudí zoči-voči skorumpovanému režimu a už aj to stačí na preukázanie, ako funguje v Číne právny systém, ako sú rešpektované práva občanov, a to nielen disidentov a politických väzňov, ale práva bežných občanov, ktorí sú vystavení zlobe vlády.
Čo si myslíte o ľudskom osude Kaa?
Je to fascinujúci príbeh. Od jeho začiatkov v absolútnej biede, ktorú si my Európania v 21. storočí nevieme predstaviť. Cez to, ako sa dokázal svojou vlastnou húževnatosťou vypracovať, cez jeho statočný postoj, keď okrem toho, že pracoval ako právnik, obhajoval aj záujmy tých, ktorý si nemohli dovoliť kvalitných právnikov a obhajoval ich veľmi dobre. Nebál sa povedať svoj názor a ísť aj do konfliktu s mocou aj keď vedel, že je vystavený riziku. Považujem ho za obdivuhodnú osobnosť a dúfam, že sa čo najskôr podarí zistiť nejaké informácie o tom, kde sa nachádza.
Čo očakávate od predstavenie knižky na Slovensku?
Je otázka, či hovoriť o otázke porušovanie ľudských práv iba vo všeobecnej rovine, to sú štatistiky, čo je tiež dôležité, ale dôležité je tiež hovoriť o konkrétnych ľuďoch, konkrétnych osudoch. Má to význam aj pre tých ľudí samotných, lebo ak sa o tom hovorí vo svete, môže to pre nich znamenať nejakú formu ochrany, to, že si režim nedovolí len tak zlikvidovať alebo odpratať niekoho, o kom sa hovorí vo svetových médiách. Na druhej strane je to dôležité aj kvôli vnímaniu ľudí na Slovensku.
Keď sa povie, že sú porušované ľudské práva, že sú zatváraní ľudia pre svoj politický názor, mnohí nad tým len mávnu rukou. Verím, že keď dokážeme predstaviť konkrétne fakty z Kaovho života a to, s čím sa stretol, to, čomu musel čeliť, môže to osloviť viac ľudí aj na Slovensku a objasniť problematiku porušovania ľudských práv v Číne. Nebudú sa na to pozerať ako na niečo, čo riešia politici, pretože nemajú čo robiť. Viac ľudí si tak môže uvedomiť, čo je dôležité. Slovensko ako bývalá totalitná krajina sa môže viac zaujímať o osudy ľudí v iných totalitných režimoch.
Aký postoj má súčasná vláda k otázke porušovania ľudských práv v Číne oproti iným európskym krajinám?
Nemám detailné poznatky o tom, ako sa správajú iné krajiny, ale čo je charakteristické pre väčšinu krajín je, že máloktorý politik si dovolí hovoriť o týchto otázkach naplno. Myslím si však, že v západných krajinách sú predsa len ďalej ako Slovensko, pri stretnutiach s predstaviteľmi Číny nezabudnú otvoriť otázku porušovania ľudských h práv a osudov disidentov. Samozrejme neznamená to, že režim sa zmení hneď, ale je potrebné sa o to snažiť a dávať najavo svoj názor.
Prečo sa väčšina krajín bojí Číny?
Čína je dôležitý hráč na svetovej scéne, týka sa to politiky na hospodárskej scéne, kde výrazne napreduje, jej postavenie ako ázijskej a svetovej veľmoci. To ale podľa môjho názoru nie je dôvod, aby sme tému porušovania ľudských práv ignorovali. Myslím, že nikto sa nesnaží riešiť otázku ľudských práv v Číne tak, že by uvažoval, že začne vojnový konflikt s Čínou a nastolí tam demokraciu alebo že preruší hospodársku zmluvu s ňou. Jedno aj druhé je nereálne, ale zodpovednosť, ktorú majú demokratický politici voči vlastným občanom a voči ľuďom trpiacim pod komunistickým režimom v Číne je o tom, že budú o tejto téme hovoriť a budú sa snažiť podporovať demokratizáciu pomerov v Číne.
Otázka nestojí tak, či riešime problémy na Slovensku alebo v Číne, ľudia robia rôzne veci, ktoré sú užitočné a nikto nemôže robiť všetko. To, že máme problémy na Slovensku nie je dôvod, aby sme sa nezaoberali problémami v iných krajinách, špeciálne v krajinách, ktoré musia čeliť totalitným režimom. K porušovaniu ľudských práv dochádza po celom svete, ale predsa len existuje rozdiel medzi slobodnými demokratickými krajinami a režimami, ktoré systematicky a cieľavedome porušujú ľudské práva.
Televízia NTDV, pre ktorú ste natáčali rozhovor, vysiela aj do Číny, chceli by ste Číňanom touto cestou niečo odkázať?
V roku 1989 som mal 18 rokov a začínal som chodiť na vysokú školu. Zažil som, ako sa zrútil komunistický režim v Československu. Ľudia vyšli na námestia a hoci sa zdalo, že je to beznádejné, že je to iba hŕstka disidentov, ktorá režim kritizuje a že ten tu bude na večné časy, napriek tomu ľudia vytrvali a aj za cenu obetí a za cenu, že boli zatváraní a mali problémy v práci - nastal zlom. Je mi veľmi ľúto, že zlom nenastal aj v Číne, kde teoreticky mohol nastať. Ale myslím si, že nie je možné navždy držať ľudí v neslobode, skôr či neskôr musí prísť zmena pomerov aj v Číne, že komunistický režim padne.
Odkazujem všetkým ľuďom v Číne, ktorí chcú žiť v slobodnej krajine, že majú podporu na Slovensku, v Európe, aj vo svete.
Na záver- nemohla som si nevšimnúť Vašu bradu. Pripomeňte nám prosím, aký príbeh sa s ňou spája?
Moja brada súvisí s vývojom na Slovensku - vláda pripravuje zmenu daní a sociálnych odvodov, ktorých dôsledkom bude aj zvýšenie daní pre živnostníkov a podnikateľov. Ja a moja strana OKS s tým nesúhlasíme a vyhlásil som, že sa neoholím, kým sa situácia nevyrieši. Asi to nie je štandardná forma vyjadrenia názorov, rovnako ako odovzdanie knihy čínskemu veľvyslancovi... Najbližšie týždne sa chystajú rokovania v tejto otázke a dúfam, že sa problém podarí vyriešiť, aj v záujme toho, že by som sa rád oholil.
Ďakujeme za rozhvor!
Viac informácií o predstavení knihy čínskeho právnika Kao Č'-šenga na Slovensku zde
