Rozhovor se spoluautorem knihy Sex, klamstvá a lieky: Ako farmaceutické firmy zamýšľajú profitovať zo ženských sexuálnych porúch, Rayem Moynihanem.

Ray Moynihan a Dr. Barbara Mintzes: Sex, klamstvá a lieky: Ako farmaceutické firmy zamýšľajú profitovať zo ženských sexuálnych porúch. (Obal knihy)
Ray Moynihan a Dr. Barbara Mintzes: Sex, klamstvá a lieky: Ako farmaceutické firmy zamýšľajú profitovať zo ženských sexuálnych porúch. (Obal knihy)

Vo svojej novej knihe Sex, klamstvá a lieky píšete, že popri Viagre, Sexe v meste a mediálnej sexualizácii mladých dievčat existuje i paradoxná sexuálna neistota a že veľké farmaceutické firmy využívajú túto úzkosť, pretvárajúc obvyklé sexuálne ťažkosti na ochorenia.

Áno, kniha odhaľuje, ako farmaceutický priemysel už viac jednoducho nesponzoruje lekársku vedu. S novými ochoreniami nazvanými „hypoaktívne poruchy sexuálnej túžby“ a „ženské sexuálne poruchy“, farmaceutické firmy v niektorých prípadoch vlastne pomáhajú vytvoriť základné stavebné prvky pre vedu.

Cieľom je vytvoriť trh pre tzv. „ružovú“ viagru. Kniha sa pozerá na to, ako priemysel využíva rôzne cesty: tzv. testosterónovú cestu, liečbu antidepresívami a lieky ovplyvňujúce krvný obeh.

Váš opis snáh výskumníkov nájsť miesto ženského vzrušenia a túžby röntgenom mozgu, krvnými testami a genitálnymi senzormi znie takmer ako groteska, keby nešlo o milióny dolárov vyhodených na štúdie.

Žijeme vo veku, kedy sme posadnutí falošnými signálmi, ktoré pomohli roztočiť bilióny v predaji liekov na vysoký cholesterol, krvný tlak a osteoporózu pre relatívne zdravých ľudí. Ale zatiaľ neexistujú spoľahlivé biologické znaky pre ženskú sexuálnu túžbu ani vzrušenie.

Aby sa farmaceutické firmy vyhli týmto problémom, spolupracovali s platenými výskumníkmi, aby vytvorili dotazníky za účelom ponúknuť niečo, čo vyzerá ako objektívny dôkaz, že ženy majú sexuálne poruchy. Ale ako odhaľuje kniha, tieto merania a diagnostické prostriedky sú veľmi kontroverzné – zacielené na meranie chorôb, ktoré v skutočnosti nemusia existovať.

Napriek pomalému postupu od Freudovho konceptu takzvanej nevyspelej ženskej sexuality, cez Kinseyho, Mastersa a Johnsona, Shere Hiteovej až k „novému pohľadu“, ktorý spomínate v knihe, výskumníci sexu nerátali s tým, že to záleží i na partnerovi?

Zatiaľ čo nám zdravý rozum hovorí, že sexuálne problémy môžu závisieť od vzťahu, a že keď ste unavení, zaneprázdnení alebo preťažení, neužijete si sex tak ako chcete, problém s klasickými lekárskymi definíciami ženských sexuálnych porúch je, že predpokladajú, že existuje individuálna porucha pre každú žene.

Články o viagre vo vašej knihe, napísaný epidemiologičkou Dr.Barbarou Mintzes z Univerzity Britskej Kolumbie, spomínajú podobné problémy týkajúcich sa mužov používajúcich Viagru.

Problém robenia „z penisu pacienta“ je veľmi podobný. Zatiaľ čo mnoho mužov môže mať úžitok z Viagry – a jej propagovanie určite pomohlo destigmatizovať problémy s erekciou – domnienky za väčšinou reklám vyzerajú tak, že muži chcú stále sex, ale ich telo nechce spolupracovať. Ale ako moja spoluautorka Barbara Mintzes v tejto kapitole vysvetľuje, je to často oveľa zložitejšie.

Jedna žena, ktorú citujeme, hovorí, že cíti, že poruchy jej partnera sú problém, ktorý sa týka oboch. U mužov, ktorý používajú sexuálne pilulky „rekreačne“ sa ukazuje vzrastajúca náchylnosť k závislosti na nich.

Na jednej lekárskej konferencii týkajúcej sa sexu ste spomenuli, že sa prichádza s myšlienkou brať Viagru nie ako nevyhnutnosť, ale preventívne. Bude prevencia sexuálnych porúch ďalšou veľkou témou?

Keďže určite chápete nevyhnutnosť starania sa o chorobu predtým ako vyjde na povrch, nebezpečenstvo je, že s lekárskym systémom, v ktorom takýmto spôsobom dominuje farmaceutický priemysel, bude pacientom každý.

„Riziko rizika“ je už medicinizované: „riziko“ osteopénie, ktorá je „rizikom“ osteoporózy, nehovoriac o predhypertenzii a predcukrovke. Keďže väčšina krajín nepovoľuje americký štýl priamej reklamy konzumentovi, povoľujú reklamy „upovedomujúce o chorobe“, čo je často práve týmto typom pochybného marketingu.

V kapitole nazvanej „Vzdelávanie lekárov lyžiarskymi výletmi a striptízovými klubmi“, diskutujete o „zdravých“ obedoch a luxusných miestach, ktorými farmaceutické firmy zvádzajú lekárov. Veríte, že zákony upravujúce ich transparentnosť pomôžu?

Povzbudzovanie nemocníc, univerzít a lekárskych škôl, aby si všímali svoje vlastné styky s farmaceutickými firmami je dobré, ale transparentnosti nikdy nie je dosť a niekedy to, že sa s nimi nezapletieme, môže byť tou najlepšou možnosťou – a odporúčanou seniorskými hlasmi v rámci lekárskej organizácie.

Tiež potrebujeme pozerať na spojenia a lojalitu skupín expertov, ktorí definujú vyliečiteľné choroby a píšu inštrukcie pre liečbu. Dobrým tipom pre začiatok by boli práve ženské sexuálne dysfunkcie.

Martha Rosenbergová je autorkou žijúcou v Chicagu.

Article in English