Jediná možnosť, ako rozohnať pouličných predavačov obťažujúcich vás po ceste k veľkolepému budhistickému chrámu Borobudur, je vysloviť „saya tinggal di Yogiakarata", „magickú formulku" znamenajúcu „som obyvateľom Yogye (Yogyakarty)".
Postavený ako budhistická predstava vesmíru vytesaná do kameňa, tento architektonický monument je najobľúbenejšou indonézskou pamiatkou. V stupňovitej stúpe sa nachádza až 505 budhistických sôch v meditačnej polohe. Toto je jeden zo skvelých príkladov indického kultúrneho vplyvu na Indonéziu.
Ako nám vysvetlil sprievodca, cesta budhistického pútnika tu vedia na desiate poschodie. Po tomto výstupe "do neba" nachádza pútnik šťastnú sochu Budhu, ktorú, aby mu boli splnené jeho úprimné priania, pošúcha v smere hodinových ručičiek.
Borobudur je od Yogyakarty, indonézskeho hlavného mesta kultúry, vzdialený dve hodiny autom. V Yogyakarte som zažila množstvo zábavných miestnych špecifickostí , všetko vďaka používaniu domáceho dopravného prostriedku, rikši. Navštívila som Sultánsky palác Kraton Ngayayogyakarta Hadiningrat, továrne na farbenie a batikovanie, či wayang kulit - tvorivú dielňu špeciálnych tieňoherných bábok.
Na ceste z Yogyakarta do mesta Solo sa v dedinke Prambanan nachádza hinduistický chrámový komplex, ktorý predstavuje posledný existujúci príklad vplyvu hinduizmu na architektúru v Jave. Objavila som, že chrámy venované hinduistickým bohom Brahme, Višne, a najväčší z nich Šive, boli bohato zdobené vyrezávanými príbehmi, zahŕňajúc scény z eposov Ramayana a Mahabharata.
Zlatým klincom výletu bol výstup na samý okraj kráteru stále aktívnej sopky Mt. Bromo, na východe Javy. Mt. Bromo je jednou z najmenších sopiek, ktoré vznikli z výbuch staršej sopky. Po tej zostal obrovský kráter, v ktorom vyrástli dediny a farmy, ktoré naplno využívajú úrodné "prúdy" starej lávy.
Jazdu na koni naprieč čiernym vulkanickým morom až na hranu krátera Mt. Bromo som si naozaj užívala. Keďže to bola moja prvá jazda na koni vôbec, myslím, že to bol úžasný začiatok pre moje budúce jazdecké kúsky.
„Ak existuje Boh, teraz sme k nemu o krok bližšie,“ hovoril Ian, náš zábavný sprievodca, keď sme obdivovali sviežo zelené pohoria na východe Javy. Bolo to, akoby na nich niekto rozprestrel hustý koberec z listov a okolo, vo vysokej nadmorskej výške, roztrúsil pár chumáčov oblakov. Pozorovanie východu slnka nad Mt. Bromo a nasledujúca ranná meditácia urobili z túry zážitok plný pokoja. Na hrane sopky je meditovanie úplne spontánne.
Takéto výlety si vyžadujú výdatné raňajky, ako napríklad tradičné indonézske jedlo nasi goreng, čo je vlastne opekaná ryža s rôznymi ingredienciami- zelenina, čili, kuracie mäso a pod. V tropických oblastiach ako je Indonézia sa nachádzajú aj rôzne zaujímavé formy jedál z exotického ovocia. Napríklad ovocný salak (plody špeciálneho druhu plamy) had, pretože „koža“ salak je podobná tej hadej. Alebo šťavnaté dračie ovocie nangka, ktoré prekvapivo nepripomína draka, potom nie veľmi voňavý durian, alebo obrovské jackovocie, podobné durianu.
Jedlá podávané v prícestných hostincoch, nazývaných warung, boli korenisté a chutné zároveň. Kuracie satay (mäso nastoknuté na špilky) posypané kokosom, hovädzie rendang (varené v kokosom mlieku so štipkou korenín) alebo kurča butunu sú len niektoré zo špecialít bohatej a výnimočne chutnej balijskej kuchyne.
V porovnaní s ostrovom Java, kde žijú prevažne moslimovia, je Bali menšou, ale rovnako krásnou a atraktívnom dovolenkou destináciou, kde žijú prevažne balijskí hinduisti. Je široko známy ako rajský ostrov s bujnou vegetáciou, krásnymi piesočnými plážami a pradávnymi chrámami. Sopky sú jeho nenahraditeľnou súčasťou.
Pre nenásytných „hltačov“ kultúry, akým som aj ja, je mestečko Ubud v strednej časti Bali, tým pravým potešením. Je plné galérií domáceho umenia, batik, malieb a tradičného tanca a spevu, ktoré môžete vidieť každý večer.
„Preskoč cez kokosovú kôru,“ začula som hlas pištiaci počas predstavenia ohňového tanca. Tanečník sa ako v tranze rozhodol hodiť škrupinu kokosu rovno do publika, samozrejme, iba ako súčasť hranej drámy.
Nikto nemôže opustiť Ubud bez navštívenia Mandala Wisata Wanara Wana, čo je prírodná rezervácia opíc hulmana posvätného. Takisto tam môžete nájsť fascinujúce staré hinduistické chrámy.
Pokračujúc v relaxácii „po indonézsky" som si vybrala luxusný kúpeľný rituál Mande Lular, ktorý si tradične užívajú nevesty pred sobášom. Po fantastickej tuhej balijskej masáži s olejom, nasledovanej vydrhnutím pokožky kurkumou, santalovým drevom a ryžovým prachom na zjemnenie pokožky, a na záver osviežujúcim pretrením jogurtom som takmer zaspala. Zaspala v kúpeli z ružových lupeňov a esenciálnych olejov - to bolo to pravé ukončenie môjho indonézskeho výletu.
Jashleen Kandhari je historička so špecializáciou na ázijské umenie. Jej veľkou vášňou je cestovanie a objavovanie nových kultúrnych horizontov. Napísala množstvo publikácií o umeleckom dianí, kulinárstve a cestovaní v Ázii, Európe a Severnej Amerike.
Do juhovýchodnej Ázie letela so spoločnosťou Air Asia (www.airasia.com) a na východ Jávy a Bali ju sprevádzala spoločnosť Imaginative Traveller (www.imaginative-traveller.com).
