V tradičnej vietnamskej kultúre je svadba jednou z najdôležitejších udalostí v živote. Dnešným ľuďom pripadá tradičný obrad komplikovaný, zdĺhavý a namáhavý. Pozostáva totiž zo šiestich krokov: výber nevesty a ženícha (ken chon), stretnutie tvárou v tvár (giam ngo), zásnuby (an hoi), svadobná oslava, návrat do domu nevestiných rodičov (lai mat) a oslava so susedmi (le nop treo).
V časti „ken chon“ rodičia vyberajú partnera pre svoje dieťa. V procese výberu sa posudzuje nielen partner, ale aj situácia a pozícia jeho rodiny. Tento krok zaberie najviac času – obvykle mávajú rodiny dobrý vzťah už celé roky.
V časti „giam ngo“ vybraní členovia ženíchovej rodiny (zvyčajne v čele s jeho otcom) žiadajú od nevestinej rodiny povolenie k sobášu. Ak rodina súhlasí, plán svadby sa prediskutuje detailnejšie.
V „an hoi“ (zásnuby) ženíchova rodina prináša dary, ktoré si vybrala rodina nevesty. Takisto sa pri tejto príležitosti upresňujú posledné detaily sobáša.
Po obrade samotnom odchádzajú novomanželia domov.
„Lai mat“ prichádza na rad do troch dní po svadbe. Znamená to, že novomanželia navštívia dom nevestiných rodičov a ženích im na výraz vďaky venuje tradičné dary.
„Le nap treo“ je oslava, ktorú manžel organizuje pre susedov, aby im predstavil nevestu. Pri tejto príležitosti čerství manželia niečo komunite venujú.
Podľa tradície by nevesta mala žiť v dome ženíchovej rodiny od svadobnej noci do konca života. To teda znamená, že musí svoj dovtedajší domov vymeniť za úplne nové prostredie a dobre vychádzať s rôznymi generáciami v rodine jej muža. Okrem toho, tesná súdržnosť medzi dedinčanmi znamená, že keď žena prichádza do domu svojho muža, je dôležité, aby ju dobre prijala nielen jeho rodina, ale aj celá spoločnosť.
Je zrejmé, že v minulosti Vietnamci nepovažovali svadbu len za spojenie dvoch ľudí, ale dvoch veľkých rodín a komunít. Psychická príprava nevesty a jej rodiny bola teda veľmi dôležitá.
