Dráma
USA 2008, 108 min
Réžia: Isabel Coixet
Charizmatický vysokoškolský pedagóg David Kepesh (Ben Kingsley) prežíva spokojné obdobie jesene svojho života. Pozornosti sa teší najmä u ženskej časti svojich poslucháčov, zjavuje sa v televízii a rozhlase, kde je žiadaným hosťom diskusných relácií a príležitostne píše knižné recenzie pre miestne New Yorské noviny. Kontúry tohto príjemného stereotypu však naruší pôvabná študentka Consuela (Pénelope Cruz), do ktorej sa ctihodný pán profesor snáď po prvý raz a možno aj naposledy v živote, úprimne zamiluje. Vekový rozdiel však nemožno oklamať... Kepeshova túžba po Consuele sa mení v posadnutosť a jeho podozrievanie ju od neho viac a viac vzďaľuje. Lásku a milenecký cit vystrieda chorobná žiarlivosť.
Neberte mi moju hračku
Profesor je presvedčený, že mu Consuelu ukradne iný, mladší muž, pretože on by spravil to isté. Už dopredu sa desí toho, čo raz príde – jeho postupný úpadok a jej odchod. Je natoľko zožieraný predstavami, že sa jej pýta na ex-priateľov a neustále ju podozrieva z nevery. Sám veľký majster v manipulácii sa ocitá v zajatí vlastnej fantázie. Consuelina krása ho celkom okúzli a zničí jeho vnútornú sebaistotu. Vidí sa ako starec s mladou, krásnou ženou po boku a túto predstavu nenávidí. Čím ďalej, tým viac sa Kepesh správa ako podivín a prenasleduje Consuelu na každom kroku...
O láske a smrteľnosti
Umierajúce zviera - príbeh o láske a smrteľnosti, slobode a utrpení, je natočený podľa rovnomenného románu nositeľa Pulitzerovej ceny Philipa Rotha (Na Slovensku známy najmä vďaka románu Ktokoľvek). Od roku 1969, keď vyšiel škandalózny bestseller Portnoyov komplex, je jeho autor Phillip Roth chválený a zároveň kritizovaný za horúce, často poburujúce popisy toho, ako sexuálna túžba ovláda životy úspešných amerických mužov. Vytvorením Consuely sa provokatívny spisovateľ dostal k téme, čo, respektíve kto, sa môže skrývať za bezchybným zovňajškom. Hlavná postava, profesor David Kepesh, venoval značnú časť života vyučovaniu literatúry a dobývaniu pôvabných študentiek. Otvorene priznáva, že krásnej žene nedokáže odolať. „Vždy som bol zraniteľný ženskou krásou…každý má nejakú slabinu, tou mojou sú ženy. Vidím krásnu ženu a prestanem vnímať všetko naokolo,” prezrádza o sebe profesor. Keď po šesťdesiatke stretáva skvostnú Consuelu, jej mladosť, nádherné telo a samozrejmosť, s akou sa mu oddáva, v ňom prebúdza žiarlivosť, ktorú Kepesh nedokáže zahnať dokonca ani vo chvíľach, keď ju drží v náručí. Stráca svoj obvyklý ironický odstup a sústredenie, prestáva racionálne uvažovať.
Isabel Coixet
S esenciou ironického humoru i erotického iskrenia odhaľuje film silu lásky, ktorá dokáže zaslepiť a zmeniť nezmeniteľné. Režisérka Isabel Coixet natočila sexuálne scény s veľkým citom, jej vnímavý prístup z filmu robí zaujímavé psychologické dielo. Coixet, pôvodom zo Španielska, sa na medzinárodnú scénu dostala už s intímnou drámou Môj život bezo mňa, natočenou podľa poviedky Nanci Kincaid. Hlavnej role mladej matky, ktorá sa rozhodla nepovedať svojej rodine, že má poslednú fázu rakoviny, sa vtedy ujala Sarah Polley. Režisérkina spolupráca s touto herečkou pokračovala filmom Tajomstvo slov. V roku 2005 bola Coixet jednou z 18 režisérov, ktorí spoločne vytvorili dielo Paríž, milujem ťa, zachycujúce jednotlivé časti Paříža rôznymi očami. Coixet sa ako prvá odvážila preniesť na plátno slávny, kontroverzný román Umierajúce zviera. Vo filmovom prevedení sa sústredila predovšetkým na vnútorný život hlavných postáv, intímny a vášnivý vzťah medzi mladou Consuelou a univerzitným profesorom. Vzťah je vykreslený bez toho, aby sa film staval na niekoho stranu, súdil, alebo robil nejaké závery. Čo môže byť považované za rýdzo mužské zvádzanie, sa neskôr vyvinie v dôkladné skúmanie sily lásky a jej vplyvov na oboch zúčastnených. „Som vo fáze života, keď sa snažím porozumieť ľuďom, respektíve mužom,” hovorí Coixet. Na prvý pohľad sa zdá, že sebaistý pedagóg Kepesh pozná všetko. Tvárou v tvár zožierajúcej vášni ale zisťuje, že sa má ešte veľa čo učiť. V kľúčových situáciách je podľa režisérky statočnejšia menej skúsená Consuela: „Ona je tou silnejšou. Vie, čo chce a nebojí sa povedať si o to.”
Herecký koncert
Bena Kingsleyho (Dom z piesku a hmly, Nabiť a zabiť) netreba veľmi predstavovať, za rolu Itzhaka Sterna v Spielbergovom Schindlerovom zozname si odniesol mnoho ocenení. Za svoju najslávnejšiu rolu - indického duchovného vodcu Gandiho - získal Oscara. V roku 2001 ho britská kráľovná pasovala na rytiera. V otváracej scéne filmu predstavuje v úlohe výrečného Kepesha svoju novú, provokatívnu knihu o skrytých koreňoch amerického pôžitkárstva. Sám seba popisuje ako hrdého a otvoreného advokáta „sexuálneho šťastia”. Napriek tomu, pri vysporiadavaní sa so „živočíšnymi aspektmi ľudskej komédie,” dodržuje dokonca i tento celoživotný rebel všeobecné pravidlá. Keď sú porušené tie základné, platí za to vysokú cenu. Čo sa stane s mužom - notorickým, mimoriadne schopným zvodcom, ktorý zbožňuje ženy, ale nikdy si ich nepustí príliš k telu - keď sa stretne tvárou v tvár s Consuelou?
Do stvárnenia navonok sebaistého muža, ktorý je vnútri osamotený a utrápený, vniesol Ben Kingsley herecké umenie, precíznosť a neočakávanú chuť do života. Oči mu iskria jedna radosť. Pénelope Cruz popisuje spoluprácu s ním ako „úžasné dobrodružstvo, ktoré je návykové...” Kingsley svojej postave prepožičiava opravdivosť a zraniteľnosť. Režisérka Coixet ako príklad spomína jednu scénu: „Ben Kingsley má najkrajšie oči, aké som kedy videla. Keď som ho za kamerou pozorovala, ako v scéne ide k Pénelope, vravela som si: ‘Tak toto sú hladné oči… úplne ju hltal.’” Následne sa ho režisérka spýtala, na čo pri tej scéne myslel a on odpovedal: „Na svoju smrť.” Kepesh je sužovaný vedomím, že v sexuálnych bojoch už nebude vzhľadom na svoj vek dlho silným súperom a snaží sa preto zachovať si odstup. Keď sa ale stretne s Consuelinou neobvyklou kombináciou zmyselnosti a odmeranosti, objaví v sebe doposiaľ neznáme pocity. Kepesh popisuje jej elegantnú strohosť takto: „Vie o sebe, že je krásna, ale ešte si nie je istá, čo s tou krásou narobí.” Consuela Castillo, žena s havraními vlasmi a čokoládovými očami, ktorej nadpozemská krása pedagóga ohromuje a ochromuje zároveň, dcéra konzervatívnych kubánskych imigrantov, žena, ktorá sa nikdy nenechá využiť....Omámený Kepesh považuje jej telo za umelecké dielo.
Pénelope... ó moja Pénelope
Pénelope Cruz (Všetko o mojej matke, Vanilkové nebo) rolou vo filmovej adaptácii Krása divokých koní potvrdila svoju pozíciu najpríťažlivejšej španielskej herečky a rovnako sa stala aj prvou herečkou zo Španielska nominovanou na Oscara (vo filme Pedra Almodóvara Volver). Cruz si postavou Consuely splnila prianie, ktoré v sebe nosila päť rokov od doby, keď jej producent Tom Rosenberg dal prečítať knižnú predlohu k nášmu filmu. Postava Consuely pre ňu bola jednou z najťažších v kariére. Stvárňujúc ženu, ktorá v mužovi vyvolá posadnutosť a zmení jeho život, čerpala Cruz z práce s režisérom Almodóvarom a hlavne zo svojho hereckého výkonu v talianskej snímke Nehýb sa. Aj keď Consuela v živote zažíva ťažké zvraty, Pénelope Cruz naznačuje, ako si jej postava ide za svojím a ako udržuje kontrolu nad vzťahom s Kepeshom: „On nie je útočník a ona nie je obeť. Ona vie, prečo chce s týmto mužom byť. Consuelu nemôžete nikam zaškatuľkovať. Ukrýva v sebe toľko rôznych žien, ale stále ostáva sama sebou – úprimná, zložitá, divoká a nepredvídateľná,” vyzdvihuje Cruz Consueline protiklady. Scénárista Nicholas Meyer popisuje Consuelu ako „krásku, ktorá pripichne váženého profesora ku stene ako motýľa. Je veľmi zraniteľná, čo Kepesh nevidí, pretože sa na ňu v skutočnosti vôbec nepozerá. Nevidí to do chvíle, keď už je neskoro...”
Dennis Hopper ako starý frajer
Duo Kingsley-Cruz vo vedľajších úlohách znamenite doplňujú Patricia Clarkson, Peter Sarsgaard a najmä Dennis Hopper (Speed, Modrý zamat, Apokalypsa). Postave skvelého, i keď samoľúbeho básnika Georga O’Hearna prepožičiava Hopper svoj dôvtip a profesionalitu. George vidí, že jeho najlepší priateľ Kepesh je ohrozený závislosťou na Consuele a radí mu „krásne ženy sú v skutočnosti neviditeľné, sme natoľko oslepení ich zovňajškom a blokovaní bariérou krásneho obalu, že vôbec nepremýšľame, aké sú vnútri.” Sebavedomý švihák otvorí svoje srdce doširoka s udivujúcou chápavosťou, keď je treba podržať priateľa v neľahkej situácii. Na adresu Kingsleyho vraví, že pracovať s tak čestným človekom je mimoriadna pocta. Dôverné scény medzi Kingsleym a Hopperom sa môžu na prvý pohľad zdať cynické a ješitné, ale postupne získajú nový rozmer. Rozmarné, dokola omieľané vtípky týchto dvoch zvodcov dostanú vážny, alarmujúci význam. Obscénny George je osudom zrazený k zemi a dáva sa dohromady pri svojej dlhodobo chorej žene (hrá ju Deborah Harry, speváčka skupiny Blondie). Georgov osud pre Kepesha predstavuje lekciu a varovanie zároveň.
Úspešná biznismenka v zrelom veku Carolyn (v podaní Patrície Clarkson – Dobrú noc a veľa šťastia) udržuje s Kepeshom už dvadsať rokov neviazaný sexuálny vzťah. Carolyn, podobne ako Consuela, bola kedysi profesorova študentka a mladá milenka. Carolyn je úspešná v profesnom živote, ale v súkromnom komplikovaná; keď si uvedomí, že Consuelin vplyv na Kepesha je omnoho väčší než kedy býval jej, pochopí, že pedagógova nová milostná aféra môže byť koncom ich intímneho priateľstva. Kennyho Kepesha, profesorovho dospelého syna, hrá Peter Sarsgaard (Unesený, Mariňák, Kinsey: Bavme sa o sexe). Uznávaný lekár otcove nevery tvrdo odsudzuje, plný opovrhnutia sa Kenny jasne stavia proti svojmu otcovi a odpor voči nemu nedokáže potlačiť. Napriek všetkému sa mu však snaží vyrovnať, chce byť „v tom“ rovnako zaujímavý a „dobrý“ ako jeho otec.
Spracovanie
Názov „Umierajúce zviera" odkazuje na citát írskeho básnika W. B. Yeatsa, hovoriaceho o tom, že ľudské srdce, choré túžbou, je pripútané k umierajúcemu zvieraťu. Snímka je výpoveďou starnúceho muža, ktorý prahne po láske a plnosti života a len ťažko sa vyrovnáva s vedomím, že to všetko bude musieť už možno zajtra opustiť. Elégia je žalospev, film ju pripomína. Divák, ktorý čítal knižnú predlohu, môže byť filmom skôr sklamaný, nie je totiž obzvlášť záživný, plynie v rytme umierajúceho zvieraťa. Jedná sa o štandardný sentimentálny príbeh v intelektuálnom rúchu, podobný snímkam Venuša s pozoruhodným Petrom O'Toolom, alebo Lolita s Jeremy Ironsom. Nie je však celkom „lolitovskou“ tematikou, keďže Consuela je síce mladá, ale už dospelá žena. Dlhý záber na Pénelope Cruz „hore bez“, ktorý sa postaral o publicitu, hodnotenie filmu nezvýši, snímka však zaujme precízne vyobrazenou psychológiou hlavných postáv ako aj nádhernou hrou klavíra v pozadí. Ak pominieme fakt, že sa jedná o v kinematografii opozeranú tému, čaká na diváka citlivá dráma s príjemnými, civilnými hereckými výkonmi.
Zdroj: ASFK, Kinobox
