Pohľad na vrchol Kráľovej hole zo sedla Snehová jama (Marek Tatarko/Veľká Epocha)
Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.
(úryvok z básne Kráľohorská od Sama Chalúpku)
Ako už začiatok článku naznačil, zavedieme vás na Kráľovu hoľu, kopec oddávna opradený povesťami a básňami. Kráľova hoľa bola v minulosti živiteľkou ľudí vo svojom okolí, jej rozložité svahy ľudia využívali na ťažbu dreva, na holiach a lúkach pásli stáda kráv a oviec.
Výlet na Kráľovu hoľu môže patriť medzi tie, na ktoré človek dlho spomína. Kráľova hoľa so svojou výškou 1946 m nad morom je najvyšším kopcom východnej časti Nízkych Tatier. Pramenia pod ňou najväčšie slovenské rieky – Váh (Čierny Váh), Hron, Hnilec a Hornád.
Odporúčaná cesta nahor
Turisti sa na vrchol môžu dostať prinajmenšom šiestimi cestami. Treba povedať, že všetky sú pomerne náročné. Relatívne najprístupnejší je vrchol z južne položeného Telgártu, z ktorého trvá výstup po červenej značke asi 3.5 hodiny. Cesta vedie celý čas pomerne príkro nahor, najprv lesom a neskôr trávnatým úbočím. Približne po 2 hodinách cesty sa dostávame k prameňu Zubrovice (nad pásmom lesa), odkiaľ už vedie cesta značená pomocou drevených stĺpov až na vrchol.
Na vrchole Kráľovej hole sa nachádza vysielač, z ktorého majú turisti „prístupnú“ malú vykurovanú miestnosť, aby sa mali kde zohriať. Na vrchole totiž takmer neustále fúka studený vietor, ktorý turistov núti neodpočívať príliš dlho.
Pokiaľ sa chcete vrátiť späť do Telgártu po inej trase, môžete si zvoliť mierne náročnejšiu trasu po zelenej značke cez Kráľovu skalu, z ktorej je pekný výhľad na Horehronie. Treba ale povedať, že trasa vedie cez kosodrevinu a po skalách, čo zvyšuje jej náročnosť.
Na vrchol Kráľovej hole vedie aj asfaltová cesta zo Šumiaca, ktorú vybudovali spolu s vysielačom v roku 1960. Táto cesta je vhodná skôr pre cykloturistov, a netreba asi hovoriť, že je pomerne náročná a cez zimu neudržiavaná.
Rozhľad z vrcholu Kráľovej hole patrí k najväčším na Slovensku – na severe vidieť hrebeň Vysokých Tatier, na západe Ďumbier, na juhu zrúcaninu Muráňa a na východe Branisko. Samozrejme, len za dobrej viditeľnosti, pretože treba povedať, že podľa zamestnancov vysielača býva skutočný kruhový výhľad z Kráľovej hole len 5-krát do roka. Človek musí mať dosť veľké šťastie, aby sa mu podaril. Ale keď už nie výhľad z vrcholu, turistu určite potešia aj výhľady z úbočí. Poetická duša turistu sa vráti o niekoľko sto rokov naspäť pri ceste po trávnatom úbočí, keď zasnená myseľ môže vykúzliť predstavu pastierov a pasúcich sa oviec a kráv z minulosti.
Výstup na Kráľovu hoľu je lepšie naplánovať si dopredu, keďže aj jeho najkratšia varianta trvá asi 5 hodín. Je lepšie ubytovať sa v okolí, alebo spraviť výstup v rámci návštevy Slovenského raja, ktorý začína na jej východnom úbočí.
Na regeneráciu síl môže dobre poslúžiť návšteva Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá sa nachádza neďaleko Šumiaca.
