Foto (c) Final Cut Film Productions/ Nordic Film.
Tragikomédia
Dánsko 2006, 105 min
Réžia: Peter Schonau Fog
Allanov život nie je ľahký - otec každú chvíľu hrozí, že si vezme život. Matka už rezignovala, starší brat sa odsťahoval, sestra skrýva tajomstvo súvisiace s otcom. A rodinný mliečny obchodík upadá. Otec si privyrába expresívnymi pohrebnými rečami, ktoré pozostalých dojmú k slzám. Allan sa snaží otcovi pomôcť všetkými možnými spôsobmi, len aby bol šťastný: „Keď je otec šťastný, zabudne, že sa chce zabiť,“ vysvetľuje chlapec.
Humor zjemňuje krutosť
Režisér Peter Schonau Fog vraví, že príprava jeho celovečerného debutu Umenie plakať bol dlhotrvajúci proces. Na filme pracoval vyše päť rokov. Spolu s Bo Hr. Hansenom neustále dolaďovali scenár: „Museli sme ho stále prepisovať, aby s ním boli všetci spokojní,“ tvrdí. Film bol natočený na motívy rovnomenného románu Erlinga Jespena, autora divadelných hier. Filmovým i románovým rozprávačom je malý chlapec žijúci v dysfunkčnej rodine. Chlapec si kvôli svojej detskej naivite neuvedomuje, že u nich doma niečo nehraje. Aj keď téma príbehu je krutá a bezútešná, je podaná jemným, miestami dokonca humorným štýlom.
Nie som cynický filmár
Štrnásťročnú sestru autora, podľa ktorej vytvoril svoju románovú postavu, jej otec sexuálne zneužíval niekoľko rokov. Prežívala takú traumu, že musela absolvovať nespočetné množstvo pobytov v psychiatrických liečebňach. Akonáhle však román vyšiel, uzdravila sa. „Možno je to ako v rozprávkach - keď vyslovíte meno zlého škriatka nahlas, škriatok zmizne,“ hovorí Schonau. „Nechcel som zámerne miešať prvky tragické s prvkami komickými a vytvoriť z toho nevšednú pocitovú zmes. Mojím hlavným cieľom bolo vyjadriť sa k danej téme. Je to dráma, ktorú rozpráva jedenásťročný chlapec a netuší pritom, že niečo ako dráma vôbec existuje. Jeho rozprávačský štýl pramení z nevinnosti a nepochopenia toho, čo sa okolo neho odohráva. Nechceme zľahčovať tragickú tému. Naopak, snažíme sa podať ju tak, aby nad ňou ľudia začali premýšľať a aby ju pochopili v čo najväčšej možnej miere. Ľudia si myslia, že som cynický filmár, ktorý len hraje na emocionálnu strunu. To ale naozaj nie je môj zámer,“ hovorí Schonau na svoju obranu.
Peter Schonau Fog (1971) študoval profesiu filmového režiséra na pražskej FAMU a na Dánskej filmovej škole v Kodani. Jeho absolventský film Lille Mansk (Malý muž) získal desať medzinárodných cien. Umenie plakať si odnieslo ocenenia z film. festivalov v Bratislave, Bruseli, Göteborgu či San Sebastiane a bolo dánskou národnou nomináciou na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
Komorná záležitosť
V tejto komornej rodinnej tragikomédii sú neľahké témy vzťahov, ventilujúce medziľudské a rodinné tabu, prezentované s empatiou a vtipom. Film vyniká typicky severským humorným nadhľadom. Otca, vyhrážajúceho sa sebevraždou, stvárnil Jesper Asholt, v Dánsku známy a úspešný herec. No väčšina hercov je z miestneho vidieka a film je pre nich debutom. Obe deti, brat a sestra, podávajú výborné, prirodzené výkony, za čo si odniesli aj ocenenia. Aj keď je film dánsky, prekvapivo musel byť pre dánske publikum uvádzaný s titulkami. Bol totiž natočený v južnom Jutsku, iba kilometer od hraníc s Nemeckom, kde sa hovorí dialektom, pre Dánov z iných častí krajiny takmer nezrozumiteľným.
Škandinávska zvláštnosť
Film Umenie plakať nebude každému po chuti, určite nie je filmom, na ktorý si človek zájde, aby sa pobavil, alebo odreagoval. Otázne však ostáva, či poteší návštevníka artkín. Veľmi vážnu, chúlostivú tému podáva vtipne, čím ju zľahčuje a robí prijateľnou. Pre niekoho však môže byť nechutný. To, čomu sa divák má smiať, je veľmi trpké, až nevhodné. „Myslím, že bolo veľmi dôležité predostrieť túto tému spôsobom, že ľudia neodídu z kina a humor je práve tým elementom, ktorý robí pozeranie filmu jednoduchším. Dúfam však, že obecenstvo uvidí, že sa jedná o niečo veľmi vážne,“ vysvetľuje režisér.
Psychologicky veľmi dobre vykreslené postavy, nie sú v snímke čiernobiele. V šiestich sekciách filmu sa bližšie pozrieme na jednu z nich. Otec bedáka, ľutuje sa. No ešte bizarnejšia než žiarlivý, úzkostlivý otec, je matka detí. Emocionálne otupená rieši zúfalú situáciu práškami na spanie. Film divákovi nevnucuje, kto je dobrý a kto nedobrý, nechá ho, aby posúdil sám. Umenie plakať svojou komornosťou pripomína skôr TV film. Páčili sa vám Adamove jablká? Možno zachutí aj ďalší „zvláštny severský film“...
Zdroj: ASFK, Critical Mass Film House
