BRATISLAVA 25. marca – Počas chladného marcového večera odhalili v Bratislave pred kostolom Notre Dame pamätník sviečkovej manifestácie. Dnes ubehlo presne dvadsať rokov od zhromaždenia veriacich, ktorého cieľom bolo upozorniť na prenasledovanie občanov komunistickým režimom, ako aj volanie po náboženskej slobode a dodržiavaní ľudských práv v bývalom Československu.
Iniciátorom protestnej akcie, ktorú vtedajší režim násilne potlačil, bol bývalý hokejista Marián Šťastný. „Sviečková manifestácia sa dnes stala neodmysliteľnou súčasťou dejín Slovenska v zápase o demokratický prejav slobôd vo všetkých oblastiach každodenného života občanov,“ napísal Šťastný vo svojom pozdrave účastníkom dnešného zhromaždenia.
Na slávnostnom odhalení pamätníka sa zúčastnili viacerí slovenskí politici. Prvým rečníkom bol podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý považuje sviečkovú manifestáciu za „významný predel v boji za nielen náboženskú slobodu, ale aj za demokraciu v totalitnom štáte“.
Na potlačenie vtedajšej pokojnej demonštrácie vodnými delami a obuškami zaspomínal vo svojom prejave aj primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý bol jedným z jej priamych účastníkov.
Ján Čarnogurský, jeden z hlavných organizátorov sviečkovej manifestácie, o novom pamätníku povedal: „Bude to iný pomník ako tie v iných hlavných mestách. Tam dominujú pomníky vojvodcov na koni a so šabľou. Toto bude pomník ľudí, ktorí nedržali šabľu, ale horiacu sviečku. A predsa dosiahli svoj cieľ. Komunistický režim onedlho padol a náboženské a občianske práva boli znovu nastolené.“
Iniciátorom stavby je občianske združenie (OZ) Hlbiny, ktoré chcelo poukázať na to, že manifestácia bola prvým výraznejším ľudovým odporom proti komunistickému režimu na území Československa. Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo vtedy približne 2 000 ľudí. Manifestujúci, väčšinou veriaci, vyjadrili svoj odpor sviečkami a modlitbami. Polícia proti účastníkom použila obušky a vodné delá, pričom mnohí ľudia boli zatknutí. Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších komunistickí funkcionári počas piatku zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Popis: „Pamätník je situovaný na trojuholníkovom podklade, ktorý symbolizuje Božiu moc, jeho kľúčovou časťou je kamenná polguľa s priemerom jeden meter osadená rezom hore. V reze polgule sú zapustené brúsené sklá, cez ktoré svieti svetlo ako symbol svetla sviece. Na pamätníku je krátky nápis "Na počesť sviečkovej manifestácie 1988".“
Predstavitelia Demokratickej únie a Demokratickej strany dnes vyzvali našich politikov, aby sa zasadzovali za vyšetrenie násilného potlačenia protestnej akcie z 25. marca 1988. Podľa DÚ a DS je jednou cestou napríklad zrušenie amnestie, ktorá v minulosti zabránila vyšetreniu, ďalšou možnosťou je posilnenie kompetencií Ústavu pamäti národa alebo k tomu určeného parlamentného výboru.
Prezident SR Ivan Gašparovič sa k dnešnej akcii pripojil symbolickým zapálením sviečky na balkóne Prezidentského paláca.
Sviečkovú manifestáciu si dnes pripomenulo asi 30 ľudí aj na Námestí SNP v Banskej Bystrici. Ako ďalej informuje agentúra SITA, účastníci dnešnej spomienky zapálili pri mariánskom stĺpe sviečky, časť z nich sa pomodlila Slávnostný ruženec a po zhruba 40 minútach sa pokojne rozišli. Akciu organizoval klub nezávislých banskobystrických mestských poslancov Banskobystrická alternatíva. Ako uviedol jeden z jeho členov Pavol Katreniak, hoci pozná len troch-štyroch Banskobystričanov, ktorí sa pred 20 rokmi v Bratislave na sviečkovej manifestácii zúčastnili, v roku 1985 sa zúčastnil plný autobus Banskobystričanov na púti vo Velehrade, ktorá bola podľa neho prvým verejným protestom proti náboženskému útlaku v Československu.
