Ak si chcete spríjemniť víkendové popoludnie aktívnym oddychom, môžete sa vybrať na Plavecký hrad. Rozsiahla zrúcanina hradnej pevnosti sa rozpína na západnom úpätí Malých Karpát nad obcou Plavecké Podhradie, ktorá sa nachádza asi 28 km od Malaciek. Leží v severovýchodnej oblasti Pezinských Karpát, v chránenej krajinnej oblasti tzv. Plaveckého krasu.
Cesta k hradu
Z dedinky Plavecké Podhradie sa po modrej turistickej značke dostanete pomalou chôdzou po príjemnej lesnej cestičke na vrch bralnatého kopca asi za 30 minút. Do rozsiahleho hradného areálu prejdete cez zachovalú kamennú renesančnú bránu a potom môžete obdivovať vonkajšie murivo hradného opevnenia, výraznú delovú baštu a zbytky gotickej hranolovej veže. V západnej časti hradného vrchu je Plavecká jaskyňa (dlhá 120 m), ktorá v minulosti slúžila ako pivnica. Hrad plnil v slávnych časoch funkciu pohraničnej Uhorskej pevnosti, o čom vás presvedčí samotný výhľad z hradných múrov na široké okolie.
Náhľad do histórie
Zmienka o hrade ako kráľovskej pohraničnej pevnosti pochádza z r. 1273. Kráľ Bela IV. daroval svoje pohraničné územie, pásmo dnešného Záhoria zvolensko-spišskému grófovi Detrichovi. Hrad pomenovali podľa svojho nového majiteľa Detrech.
Uhorskí panovníci používali na stráženie svojich hraníc cudzie obyvateľstvo. Terajšie pomenovanie hradu pochádza od Kumánov (ázijského kmeňa), ktorí sa utiahli na toto územie pred Turkami. Domáce obyvateľstvo ich pre svoju bielu pleť a plavé vlasy začalo volať Plavcami. Tento názov sa neskôr udomácnil i pre okolité obce Plavecký Mikuláš či Plavecký Peter.
Striedanie majiteľov hradu
Koncom 14. storočia kráľ Žigmund daroval hrad poľskému šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý začal s jeho rozsiahlu prestavbu. Za jeho panovania pribudol gotický palác a predhradie chrániace vnútorný hrad s obvodovými strieľňami. Stibor dal vybudovať aj tajnú chodbu, ktorá vychádzala do jaskyne pod hradom.
Ďalší vlastníci hradu boli grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Po vymretí ich rodu sa stali majitelia magnátska nemecká rodina Fuggerovcov. Posilnili renesančnú pevnosť o nové hradby s delovými baštami a vytvorili dolné nádvorie. V 16. storočí sa novým majiteľom stávajú Balašovci. S rozvojom vedy a umenia sa na hrade zriadila kníhtlačiareň, ktorá bola jedna z prvých na území Slovenska.
V prvej polovici 17. storočia bol významným hradným pánom Peter Bakič, ktorý postavil novú delovú baštu a starú fuggerovskú zvýšil. Preslávil sa i tým, že oslobodil z Haličského hradu a potom chránil na Plaveckom hrade Zuzanu Révayovú.
Koniec slávy pánskeho sídla
Hrad stráca funkciu panského sídla a stáva sa vojenskou pevnosťou za vlády palatína Pavola Pálffyho, ktorý sa presťahoval do pohodlnejších priestorov neďalekého Malackého kaštieľa. V roku 1706 bola hradná pevnosť ťažko poškodená cisárskymi vojskami, ktoré ju obsadili a dobyli od Rakozsiho povstalcov. Z tejto ťažkej rany sa hrad už nikdy nespamätal a začal chátrať.
Na záver príbeh lásky
Hradný pán Peter Bakič sa zamiloval do krásnej Zuzany Révayovej, ženy majiteľa Holičského panstva Franza Révaya. Zuzana mu lásku opätovala a Peter si ju uniesol na svoj Plavecký hrad. Révay sa s takouto potupou nevedel zmieriť a tak si objednal na zabitie Bakiča nájomného vraha Jakuba (prezývaného Sršeň)- najlepšieho lukostrelca v okolí. Sršeň však poznal Bakiča ako dobrého človeka a preto vyčkával pod múrmi Plaveckého hradu. Révay bol netrpezlivý a chcel sa pomstiť, poslal svojho ďalšieho zabijaka. Sršeň uchránil Bakiča od smrti a sám padol pod guľkou ukrutníka. Niekde pod hradnými múrmi vraj v tajomnom dube je pochované telo slávneho lukostrelca Sršňa.
