Angličania vždy a všade rozprávajú o počasí. Nie že by išlo o to, koľko je stupňov a či bude pršať – samozrejme, že bude, ako inak, lenže takýmto spôsobom by sme sa ďaleko nedostali. Počasie je výborný spôsob, ako začať rozhovor – asi tak ako naše „čo zase zdraželo“. Ak vám teda na autobusovej zastávke na krásny slnečný deň niekto povie, že je príliš teplo, a že bude sucho, neznamená to, že má v úmysle pokaziť vašu dobrú náladu. Chce vás len priateľsky pozdraviť, zoznámiť sa, začať rozhovor neutrálnou témou. Avšak pozor, aj táto, zdanlivo nenáročná konverzácia, má svoje pravidlá.
Angličan má vždy pravdu
Nikdy neprotirečte Angličanom, keď komentujú počasie. I keď je súčasťou
ich národnej identity a pravdepodobne v snemovni lordov ho spomínajú
rovnako často ako naši poslanci cyrilo-metodskú tradíciu, nie sú naň
takí hákliví ako obyvatelia Terchovej na ich rodáka, zbojníka Juraja
J., je to len nezdvorilé. Ak vás teda náhodný spolucestujúci poctí s
jeho: „Ale je dnes horúco, však?“, v žiadnom prípade mu neodpovedzte:
„Pch, toto že je horúce počasie? To by ste mali byť toto leto v
Bratislave!“
Nie len počasie
To isté platí nie len o počasí. Na plavárni sa mi snažila jedna pani
prihovoriť: „Uh, ale je dnes studená voda!“ Ja, vtedy nezalá anglických
pomerov, som si dovolila úprimne sa začudovať: „Studená?? Mne sa zdá
úplne v pohode.“ Vo vzduchu zamrzli zvyšky počiatočnej náklonnosti, ale
ja ako cuzdinec som si nič nevšimla.
Pani sa snažila ešte zachrániť situáciu a dať mi možnosť ukázať, že nie
som úplny nevychovanec: „Ale minulý týždeň to hej, to bola teplá.“
„Naozaj? Dnes je predsa oveľa teplejšia.“
„Možno...“, zamrmlala pani, odplávala čo najrýchlejšie na druhý koniec,
s grobianom sa predsa baviť nebude, a odvtedy sa už na mňa ani
nepozrela.
Ušetríte na oblečení
Najzvláštnejšie však je to, že hoci o počasí neustále rozprávajú,
sťažujú sa a prehodnocujú ho, tým sa ich aktivita končí a akoby im
unikali jeho výkyvy. Kto nevidel neuverí, ale v zime – v lete sa
obliekajú rovnako. Škoda že som si neodfotila mladíka v decembri
pokojne čakajúceho na zastávke v krátkom tričku - i keď doma by mi aj
tak neverili, že je tu skutočne zima, keďže po snehu ani chýru ani
slychu a aj na Slovensku bola táto zima akási slabá. Mať zimnú bundu
skrátka u mladých nie je „cool“, ako mi neskôr objasnil kamarát.
Znamenalo by to, že nie je muž. Takže aj im býva zima, ale frajeria.
Lenže prečo si v zime pančuchy neoblečie ani sedemdesiatročná babička a
spod sukne jej vidieť modré nohy, to som sa doteraz nedozvedela. A
naopak – keď som konečne vytiahla krátke tričko a rozmýšľala, že oni si
snáď v takomto počasí nedajú na seba nič, kľudne som stretla pána v
dlhom plášti. Oni sa totiž neuveriteľne boja slnka.
Spravodlivosť predsa len existuje
Tu si konečne prídeme na svoje my – „zimné typy“! Tiež vás hnevali tie
čokoládové telá na plavárni, kým vy ste hneď zo sprchy rýchlo skákali
do vody, keby bol náhodou medzi návštevníkmi plavárne váš známy, alebo
nebodaj kolega? Rozmýšľali ste, či má zmysel tráviť ďalší čas
opalovaním, keď aj tak nevidíte rozdiel medzi farbou kože na rukách a
pod plavkami? Tak tomuto je v Anglicku koniec! Žiadne opalovanie,
žiadna čokoláda, dokonca ani samoopalovacie krémy či solárka. Tu to
nikoho ani nenapadne. Priam naopak! Považovali by vás za hlupáka či
podivína, ak by ste sa dobrovoľne a vedome vystavovali slnku, pokiaľ by
ste to dokonale nezamaskovali napríklad prácou v záhrade alebo opravou
auta. Aj to by ste sa však nemohli objaviť v plavkách bez toho, aby
vás, inak veľmi zdržanliví v radách, neupozornili na zvýšené riziko UV
lúčov. Samozrejme, nespravili by z vás nevzdelancov, ktorí o nich v
živote nepočuli. Len by podotkli, že podľa najnovších správ sa situácia
za posledné dva roky preukázateľne zhoršila.
Snehová kalamita
Ešte väčším postrachom ako je slnko, ba priam národnou tragédiou, je sneženie. Koľko dní sneží, toľko dní je vyhlásená kalamita. Minulú zimu sa to prihodilo len raz. Ja, nadšená romantikou pripomínajúcou slovenské vianoce (dobre, slovenské vianoce spred dvadsiatich rokov) som utekala do ulíc užiť si snehových vločiek. Škoda, že som svoje nadšenie nemohla s nikým zdieľať. Pošta zatvorená, v obchode ani nohy, na ulici len kde-tu nejaký odvážlivec. Snáď polovica národa si v takýto deň berie dovolenku, pretože nechce cestovať autom a ako vyzerá autobus verejnej dopravy si už ani nevie predstaviť, prípadne zabudla na jeho existenciu. „Veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné“, opakujú a nalepení na internete v bezpečí domova sledujú, kedy sa roztopia tie dva centimetre bieleho poprašku.
S prírodou nie sú žarty
Ak vás teda nejaký anglický priateľ sklame odvolaním víkendovej návštevy pre kalamitu, neupodozrievajte ho z vyhovárania sa, keď budete vidieť, že tých pár snehových vločiek nemôže nikomu uškodiť. Takisto, keď s vami nepôjde hrať cez obed v teplý slnečný deň plážový volejbal, neznamená to, že si vaše pozvanie neváži. Angličania nezažili naše „poroučíme větru, dešti“ a pred nástrahami prírody majú skutočný rešpekt.
