20070625_leben_anderen2
Ako spoľahlivý  služobník socialistického štátu žije Wiesler životy druhých - tých, ktorých sleduje, pretože vlastný život vlastne ani nemá.
Dráma, Nemecko, 2006
 Réžia: Florian Henckel von Donnersmarck
(c) Buena Vista Int.

Štátna štatistická kancelária na Beimler-Strasse zaznamenáva a vie o svojich občanoch všetko: koľko topánok si občan NDR ročne kúpi, koľko kníh ročne prečíta, koľko študentov zmaturuje s priemerom 1.0... Ale jedno číslo tam nenájdeme – koľko ľudí volí dobrovoľnú smrť. Ak  by ste sa na to úradu opýtali, bude mlčať a poznačí si vaše meno - pre Štátnu bezpečnosť, samozrejme – pre tie nenápadné postavy v šedom, ktoré sa starali o naše blaho a bezpečnosť.

Vaše meno poprosím

Film sa odohráva vo východnom Berlíne, v roku 1984, v  čase, keď štátna bezpečnosť (STASI)  hrala hru  s psychologickým nátlakom. Pomocou rozsiahlej siete agentov a nástrojov monitorovala osoby, ktoré nevyhovovali predstave socialistického občana. Zachytáva napätú situáciu, kde umelci v sebe vedú vnútorný boj, kedže sa musia obmedzovať a byť ponižovaní. Sú iba bábkami režimu, ktorý rozhoduje o tom, kto bude písať, hrať a režírovať. Niektorí z nich volia smrť ako východisko, pretože im zomrela nádej.  Od roku 1977 sa v NDR tieto samovraždy prestali počitať.
V úvode filmu sa zoznamujeme s kapitánom STASI Gerdom Wieslerom (Ulrich Mühe), ako usilovne zaškoluje študentov do praktík výsluchu. Tu treba vyzdvihnúť výborný herecký výkon Ulricha Mühe. Ako spoľahlivý  služobník socialistického štátu je presvedčený o svojej práci. Osvojené praktiky používa už aj v bežnom živote. Vo svojom sivom, na pohľad odpudivom pracovnom odeve, žije životy druhých - tých, ktorých sleduje, pretože vlastný život vlastne ani nemá. 

Wiesler dostane od svojho nadriadeného za úlohu zhromažďovať dôkazy proti divadelnému dramatikovi Georgovi Dreymanovi (Sebastian Koch). Vplyvnému ministrovi kultúry Brunovi Hempfovi (Thomas Thieme) sa nepozdáva Dreymanova lojálnosť k zriadeniu, treba preveriť, či je dostatočne prispôsobivý. Zámienka by sa  však dala nájsť aj v niečom inom. V Dreymanovej partnerke, kráľovnej východonemeckého javiska, herečke Christe-Marii Sieland ( Martina Gedeck), na ktorú si Hempf robí majetnícky nárok  a Dreyman sa stáva nežiaducim.  

20070625_leben_anderen
Po páde berlínskeho múru a  sprístupnení archívov štátnej bezpečnosti sa Georg Dreyman dozvedá, že vedeli o ňom všetko. Naozaj všetko. (c) Buena Vista Int.
Wiesler spočiatku dostane za úlohu rutinné odpočúvanie. Trávi striedavé denné a nočné smeny v podkrovnej miestnosti, odpočúva a do protokolu zaznamenáva všetko, vrátane intímnych scén.  Dreyman si robí starosti najmä kvôli svojmu dobrému priateľovi, režisérovi Albertovi Jerskovi (Volkmar Kleinert), ktorému zriadenie zabránilo v tvorbe. Postupne sa Wiesler čoraz viac vnára do života umeleckého páru a tu si začína uvedomovať  obmedzenost svojej existencie.  Možno na základe osobných sympatií ku sledovaným, alebo prekuknutím mašinérie samovyhláseného robotnického štátu, začína meniť zápisnice z odpočúvania.


Čo by sa dalo filmu vytknúť? Možno práve prelom, ktorý nastal v kapitánovi Wieslerovi.  Táto pasáž je vykreslená takmer nepovšimnuteľne, bez bližšieho zaoberania sa vnútorným svetom postavy, mohla byť prepracovaná viac do hĺbky.

Debut

Donnersmarck vo svojom celovečernom debute bravúrne zachytil sužujúcu atmosféru vtedajšej doby. Rozpráva o tom, či sa človek zapredá alebo či si počas ťažkého obdobia ponechá svoju hodnotu. Nájdeme v ňom napätie, ale aj smutno-smiešne vtípky na odľahčenie zúfalej situácie.  Celý film je akoby nasiaknutý všadeprítomnou hmlovinou totality...vyblednuté sivé farby,  uniformy,  štýlové trabanty a wartburgy. Atmosféru dotvára aj hudba Gabriela Yareda (Anglický pacient, Talentovaný pán Ripley) a Stéphana Mouchy v podaní Pražského symfonického orchestra.

Životy tých druhých získal cenu za najlepší európsky film, scenár a mužský herecký výkon (Ulrich Mühe) a Oscara za najlepší zahraničný film za rok 2006.