Image

Andrej Šeban  sa hre na gitare úplne oddal. (Inga Longauerová/Veľká Epocha)

PREŠOV, 4. apríl - Uznávaný gitarista, hudobník, skladateľ a spevák Andrej Šeban  potešil svojich prešovských fanúšikov sólovým koncertom vo Véčku. Klub síce nepraskal vo švíkoch, ale za to na divákoch bolo vidieť, že presne vedeli, akú hudbu si prišli vypočuť a kde si tú pomyselnú latku nasadiť.

Ešte pred samotnou akciou, naplnili mesto reklamné plagáty. Boli všade. Boli stručné, jednoduché, bez príkras. Čiže presne opačné ako koncert, ktorý bol pestrým prierezom tvorby 80- tych rokov až po súčasnosť. Zazneli piesne z čias kapely Demikát (ešte s Mariánom Greksom), z projektu Spaceboys aj z úspešného albumu „Bezvetrie“ plus nové, neuverejnené skladby. Samozrejme, špeciálne upravené pre túto „ šou jedného muža“. Spolu s rôznymi gitarovými, zvukovými efektmi a ďalšími výdobytkami techniky, to umožnilo vznik zaujímavých vrstiev melódií a zvukov. Miestami sa valili ako smršť neidentifikovateľných zvukov a inokedy sa len príjemne a decentne dopĺňali. Tu treba oceniť obrovský cit pre kompatibilitu  tónov. V niektorých piesňach ( napr. Unavený Varga z Bezvetria) bol spev nahradený  a tak vznikli príjemné inštrumentálky: vlnenie gitarových strún vyplnilo celý priestor a hlas akoby ani vôbec nechýbal. Avšak hra akustiky a ozveny  pri speve do „španielky“ dokonale zapadla do atmosféry koncertu - oslavy gitary a jej majstra.

Pestré bolo aj využitie nástrojov. Okrem šiestich gitár sa hralo aj na fujare - blues (gitare ostalo ethno), kvapkanie  inzulínu poslúžilo  ako originálny rytmický nástroj  a pre mňa fascinujúca bola hra s ručným ventilátorom.

Publikum ocenilo aj šarm Šebanovho štýlu plného hudobnej istoty a trikrát ho vytlieskalo späť na pódium. V prídavkoch sa dostalo priestoru komunikácii s publikom a muzikantským vtipom, ktoré spúšťali salvy smiechu. Najmä reggae improvizácia o skutočnej situácii na Slovensku.( „Everybody is so happy in Slovakia...“)

Koncert člena známeho tria Rózsa-Šeban-Buntaj, spolutvorcu projektu „Hrana“- pamiatky Markovi  Brezovskému, sa proste oplatilo počuť aj vidieť.