Dobrodružný/Akčný/Historický film/Dráma
USA, 2006
Réžia: Mel Gibson
(c) Touchstone Pictures/Icon Distribution Inc.
Mel Gibson, ktorý sa posledné roky miesto hereckej kariéry venuje režírovaniu (Braveheart, Umučenie Krista), nám prináša Apocalypto. Gibsonov predošlý film - Umučenie Krista bol natočený v aramejčine, kompletne s titulkami. Tento výborný prvok, zvyšujúci vierohodnosť, má aj Apocalypto. Indiáni rozprávajú neznámou rečou, pôvodným, už takmer vyhynutým mayským jazykom Yucatec.
S filmom Umučenie Krista sa zhoduje aj v zobrazení násilia. Divákovi sa počas filmu vynára na čele otáznik, či je Gibson režisér alebo mäsiar. Otázkou je, do akej miery má význam tak detailne zobrazovať násilie a krv. Ako Gibson uviedol v rozhovore pre agentúru AP:"...Je to súčasťou námetu a príbehu..." Apocalypto sa odohráva v dekadentnej fáze civilizácie Mayov, keď si jeden kmeň podmaňoval druhý a kňazi obetovávali ľudí bohom.
Kde ostal scenár, Mel?
Apocalypto sa statočne drží povinnej štruktúry hollywoodskeho komerčného filmu, kde býva dobrým zvykom, že prezentácia je dôležitejšia než obsah. Mel Gibson napísal scenár pravdepodobne cestou v lietadle, keď sa so štábom vybral natáčať do Mexika. V „rádobyvtipnom“ úvode, ktorý film zhadzuje do lacnejšej kategórie, sa oboznámime so životom dedinského kmeňa. Hlavný predstaviteľ Jaguárova Laba (Rudy Youngblood) je spolu s väčšinou obyvateľov prepadnutý a zajatý tlupou bojovníkov a po strastiplnej ceste odtiahnutý do veľkého mayského sídla. Po príchode do mesta sa dozvedajú, že majú byť na obradnom rituáli obetovaní bohom. Osud však zariadi, že sa hlavnému hrdinovi podarí utiecť.
Posledná tretina filmu je turbulentná, divákovi nenechá čas na vydýchnutie. Jaguárova Laba zbesilo uniká pralesom pred svorkou lovcov v nádeji, že zachráni nielen svoj život, ale aj jeho uviaznutú tehotnú ženu so synom... . Mel tu použil klišé prvky v štýle „po väčšinu deja trpiaci a ukrivdený hlavný hrdina zozbiera všetky sily a dôvtip, mení sa na Mac Gyvera a Ramba v jednom, povstane a narafičením rôznych pascí znižuje počet záporňákov.“ Ach, aspoň že má film zaujímavý koniec.
Mayská kultúra
Náboženské rituály Mayov, podobne ako iných stredoamerických kultúr, zahŕňali zvieracie a ľudské obety. Rituály sa robili v dojme, že si tým získajú boha na svoju stranu, aby sa darilo úrode, aby sa vyhli pohromám a chorobám, ktoré ich zvierali a pod. Tieto ceremónie a obrady boli späté s nebeskými cyklami, ktoré pozorovali a zaznamenávali do kalendárov. Úlohou šamana bolo na ich základe poskytnúť náhľad do minulosti a budúcnosti. Mayský kalendár siaha po 21. december 2012 – je to dátum, kedy sa podľa nich svet skončí alebo možno očakávať obrovské zmeny.
Gibson nám vykresľuje Mayov iba v negatívnom svetle. Okrem toho, že nám podrobne ukáže barbarské rituály, sa o mayskej kultúre nič viac nedozvieme. Akoby celá ich kultúra bola iba akési pozadie alebo zámienka pre dobrodružný film. Centrum Mayov Gibson zobrazuje ako obludárium plné zvráteností, kde najvyšší kňazi vo vytržení prinášali ľudské obety a sfanatizovaní obyvatelia sa žiadostivo prizerali a jasali. Gibson bol dokonca viacerými filmovými kritikmi upozornený na nesprávnosť historických faktov, podľa ktorých ríša Mayov v čase príchodu španielskych dobyvateľov v 16. storočí už bola roztrieštená s iba mizivým vplyvom, nie takýchto rozmerov a rituály na stupňovitých pyramídach videné vo filme sú priraďované k aztéckej kultúre.
Herci – neherci, kamera a pointa
Hercami vo filme sú neherci - pôvodní, domorodí Indiáni, pre mnohých z nich až na Raoula Trujilla (Nový Svet) je Apocalypto debutom. Ich výkony sú však veľmi prirodzené a v prípade Jaguárovej Laby a náčelníka Zero Wolf (Raoul Trujillo) aj pôsobivé. Od Indiánov si môžeme vziať aj poučenie o strachu: Mayská kultúra vnímala strach ako chorobu, ktorá infiltruje, opantá dušu človeka.
Distribútor sa chváli, že kameramanom je Dean Semler, ktorý si odniesol Oskara za Tanec s vlkmi. Kamera je dynamická a odvážna, no práve niektoré adrenalínové scény v lese sú snímané digitálne, čo pripomína zábery domácou kamerou z dovolenky alebo z rodinnej párty na dvore.
Film predsa len má aj hlbšie myšlienkové pozadie. Gibson doňho nenápadným, ale výborným spôsobom zakomponoval zaujímavé prvky v zmysle kam dospeje civilizácia, keď sa morálne skazí. Pozornejšiemu divákovi poskytuje priestor pre zamyslenie naznačením súvislosti medzi problémami, ktoré sužovali Mayov a problémami v dnešných, našich spoločnostiach: konzumnosť, politická skorumpovanosť, manipulácia davom, dekadencia – sprievodné javy pádu historických civilizácií a zriadení.
