Zatiaľ čo New York a Moskva zažívajú jednu z najteplejších zím vôbec, kalifornská úroda zmrzla, Európa bojovala so zabíjajúcim vetrom a Austráliu postihlo jedno z najhorších období sucha, ironicky počas najdaždivejšieho leta od rokov 1993-94.

Súčasné bizarné počasie, rovnako ako kvitnúce čerešne v New Yorku, znepokojilo klimatických expertov a rozprúdilo celosvetové diskusie a znepokojenie.

Tohtoročné počasie zaiste prispelo k diskusiám o klimatických zmenách. Víchrice prekonávajúce rýchlosť 200 km/hod. spôsobili v Európe ďalekosiahle škody a straty na životoch, pričom Británia zažila najhoršie búrky od roku 1990. Taliani si medzitým užívali jarné teploty, ktoré prišli o päť mesiacov skôr.

V Rusku sa teploty držali nad nulou, pričom v skutočnosti mali byť pod mínus 20, čo malo za následok kvitnutie kvetov a pučanie stromov.

Americký environmentalistický magazín News Target uvádza, že v Kalifornii používajú farmári umelé vyhrievanie svojich sadov, keďže náhle mrazy takmer zničili zimnú úrodu. Mrazy prišli iba týždeň potom, čo južná Kalifornia prežívala rekordne vysoké teploty.

„Toto je príklad meniacej sa klímy a radikálne klimatické efekty sa prejavujú dokonca aj v zime, čo priamo ovplyvňuje zásoby potravín,“ povedal pre News Target environmentalista Mike Adams.

Austrália čelí ochromujúcim dlhodobým suchám, ktoré spôsobili vyschnutie riečnych systémov a prinútili farmárov opustiť svoju pôdu. Barrie Hunt z austrálskej výskumnej spoločnosti CSIRO však varuje pred unáhlenými závermi. Hoci austrálske teploty sa zvyšujú, súvislosť medzi dažďami a klimatickými zmenami nie je podľa neho taká jednoduchá.

V minulom storočí sme mali tri väčšie obdobia sucha, takže tvrdiť, že ide o udalosť opakujúcu sa raz za tisíc rokov je trošku prehnané,“ povedal Hunt pre The Age. „Dôležitejšou otázkou je prísť na to, či sa to deje prirodzene alebo ide o skleníkový efekt.“Napriek tomu nastala vo vedeckej komunite všeobecná zhoda v otázke, že klimatická zmena je nepopierateľnou realitou, s ktorou sa treba vysporiadať a že to najhoršie ešte len príde. „Študovala som klimatické zmeny dlhý čas a želala by som si, aby politici brali klimatickú zmenu vážnejšie, pretože naozaj má ekonomický dopad,“ povedala pre United Press International profesorka Claudia Kemfertová  z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum.

„Správa Medzivládneho grémia o klimatických zmenách potvrdzuje, že už bolo vypustených mnoho skleníkových plynov, že klimatická zmena sa uskutoční a už prebieha. Musíme sa prispôsobiť efektom klimatických zmien a pokúsiť sa čo najviac obmedziť emisie skleníkových plynov.“

Kemfertová ďalej povedala UPI, že priemyselné štáty majú zodpovednosť pomáhať rozvojovým krajinám, ktoré sú citlivejšie na dôsledky účinkov klimatických zmien. Avšak bohaté štáty môžu samé očakávať značné zmeny.

„Európa bude silne ovplyvnená globálnym otepľovaním, prípady extrémneho počasia ako sú suchá a búrky budú početnejšie, môže sa vrátiť malária, zoznam možných účinkov je dlhý, a hoci začíname vidieť prvé signály, ešte sme nezažili hroznejšiu realitu toho, čo pravdepodobne príde,“ varuje pani Kemfertová.