Komunistický pamätník v prístavnom meste Durrës. (foto: Peter Šedík/Veľká Epocha)
TIRANA, Albánsko - Albánsky parlament prijal v pondelok uznesenie, v ktorom verejne odsúdil zločiny bývalého komunistického režimu a nariadil zverejnenie archívov tajnej polície týkajúcich sa všetkých súčasných verejných činiteľov. Podľa iniciátorov uznesenia priznanie a odsúdenie zločinov minulosti slúži na odvrátenie podobných chýb v budúcnosti.
Ako ďalej informovala agentúra SITA, po dlhej rozprave v pondelok v noci podporilo uznesenie predložené vládnymi demokratmi 76 poslancov zo 120-členného Ľudového zhromaždenia. Proti návrhu boli opoziční socialisti, ktorých strana nahradila v roku 1991 miestnu komunistickú stranu.
V uznesení poslanci rázne odsúdili hrubé porušovanie ľudských práv počas komunistického režimu diktátora Envera Hodžu opísali ako "iniciátora, vodcu a vykonávateľa najzverskejšieho komunistického systému vo východnej Európe, ktorý Albánsko priviedol do medzinárodnej izolácie a extrémnej chudoby".
Enver Hodža sa narodil v roku 1908 v Gjirokastre a bol prvým tajomníkom Albánskej strany práce. Vyhlasoval sa za ortodoxného marxistu-leninistu a zároveň bol veľkým obdivovateľom Jozefa Stalina.
Stalinistický Hodžov režim hneď v prvých rokoch vládnutia skonfiškoval pôdu bohatým statkárom a založil kolektívne družstvá, a zároveň počas tohto procesu uväznil a popravil tisíce ľudí. Najznámejším Hodžovým dedičstvom bol komplex viac ako 600 tisíc malých betónových bunkrov, ktoré boli roztrúsené po celej krajine a mali slúžiť proti údajnej americkej invázii.
Hodžov si vybudoval osobný kult pomocou tajnej polície „Sigurimi“, ktorá pracovala po vzore sovietskych NKVD. Jej aktivity sa dotkli celej spoločnosti – každý tretí občan buď slúžil v pracovnom tábore alebo bol vypočúvaný. Opoziční disidenti boli systematicky prenasledovaní vylúčením z práce, väzením a popravami.
Po dvoch desaťročiach stále tvrdšieho prenasledovania náboženstva Hodža vyhlásil v roku 1967 svoju krajinu za prvý oficiálny ateistický štát v histórii. Inšpirovaný Čínskou kultúrnou revolúciou pokračoval v konfiškovaní mešít, kostolov a kláštorov. Mnohé z nich premenili na skladiská a stajne. Rodičia nemohli dávať svojim deťom náboženské mená a ktokoľvek vlastnil Korán, Bibliu alebo náboženské predmety, čelil väzeniu.
Komunistický režim trval v Albánsku od konca 2. svetovej vojny až do Hodžovej smrti v roku 1985. Demokracia prišla do krajiny oficiálne s prvými slobodnými voľbami v roku 1991.
