Grigorij Perelman prednáša. (foto: archív)
Ruský matematik Grigorij Perelman sa svojou prácou v oblasti geometrie zaradil medzi najväčšie postavy súčasnej vedy. S veľkou pravdepodobnosťou sa mu totiž podarilo vypracovať dôkaz matematického problému, ktorý odolával riešeniu už viac ako sto rokov. Sformuloval ho okolo roku 1900 jeden z najvýznamnejších francúzskych matematikov Henri Poincaré a hovorí sa v ňom o vlastnostiach geometrických tvarov v trojrozmernom priestore.
Počas celého minulého storočia matematici z celého sveta prichádzali s novými a novými riešeniami, avšak vo všetkých sa skôr či neskôr našli chyby. Prielom nastal až v roku 2002, keď práve Perelman predstavil matematickej komunite podrobný náčrt riešenia. Namiesto zaužívaného spôsobu – publikovania v niektorom prestížnom vedeckom časopise – ruský matematik svoju prácu zverejnil na internete.
„Je to sto rokov starý problém, to už hovorí dosť. Za 100 rokov sa nazbiera pomerne veľa vedomostí a veľa ľudí si na tom lámalo hlavu. On to vyriešil“, hodnotí význam Perelmanovho objavu RNDr. Chalmovianský z Katedry algebry, geometrie a didaktiky matematiky MFF UK. „Vynašli sa nové metódy a popri tom sa objavili nové veci a aj nové problémy, ktoré sú užitočnejšie ako samotný výsledok. Uzavrela sa tým jedna časť výskumu, začína ďalšia.“
Perelman po oceneniach netúži
Na práve prebiehajúcom Medzinárodnom kongrese matematikov v Madride udelili Perelmanovi 22. augusta Fieldsovu medailu, jednu z najprestížnejších matematických ocenení. Ten však cenu odmietol prevziať a na kongres sa vôbec nedostavil. John Ball, prezident Medzinárodnej matematickej únie dokonca za Perelmanom v júni tohto roku osobne vycestoval do Ruska, avšak ani po dvoch dňoch sa mu ho nepodarilo presvedčiť.
Grigorij "Gríša" Perelman. Jedna z mála fotografií ruského matematika. (foto: archív)
„Dal mi tri možnosti,“ sumarizuje ich spoločnú konverzáciu Perelman, „akceptovať cenu a prísť, akceptovať cenu a neprísť, s tým že mi ju pošlú neskôr, alebo ju neakceptovať. Od začiatku som mu hovoril, že beriem tretiu možnosť.“ Ďalej dodal, že táto cena „je pre mňa úplne nepodstatná. Každý chápe, že ak je ten dôkaz korektný, žiadne ďalšie ocenenie nie je potrebné.“
V stávke je však aj iná odmena. Poincarého hypotézu, ako sa tento problém volá, zaradil totiž Clayov matematický inštitút medzi sedem takzvaných Problémov milénia a na vyriešenie každého z nich vypísal odmenu milión amerických dolárov. Tú však ešte Perelmanovi neponúkli, keďže platnosť dôkazu zatiaľ nebola definitívne potvrdená. Avšak už tri skupiny matematikov ohlásili dopracovanie všetkých detailov riešenia, takže odmena sa s veľkou pravdepodobnosťou udeľovať bude.
Očakáva sa, že ruský génius by ju mohol získať spolu s americkým matematikom Richardom Hamiltonom, na ktorého výskumoch Perelman staval. V rozhovore pre denník New Yorker sa Grigorij vyjadril, že či cenu prijme sa rozhodne až potom, keď mu bude oficiálne ponúknutá.
Grigorij Perelman sa narodil 13. júna 1966 v Petrohrade. Svoj matematický talent preukazoval už od mladého veku. Ako 16-ročný vyhral ako člen tímu ZSSR zlatú medailu na Medzinárodnej matematickej olympiáde. Po získaní vysokoškolského titulu pôsobil v prestížnom Steklovom matematickom inštitúte Sovietskej akadémie vied. Určitý čas prednášal aj na amerických univerzitách a do ruského inštitútu sa vrátil v roku 1996. V súčasnosti žije so svojou matkou v malom byte na okraji Petrohradu.
