Čchen Jing, vtedajšia žena zamestnanca čínskej ambasády, navštívila čínsku ambasádu vo Francúzsku ako predstaviteľka miestnych nasledovníkov Falun Gongu, aby apelovala za Falun Gong. (Veľká Epocha)
V roku 1999 a 2000, na začiatku prenasledovania Falun Gongu v Číne, bolo v Číne mnoho praktizujúcich Falun Gongu zadržaných za to, že išli do Pekingu apelovať za svoje právo na slobodu vyznania. Dnes sa v Číne objavili svedkovia, ktorí odhalili prax vyberania orgánov z praktizujúcich Falun Gongu. Tí, čo boli zadržaní začiatkom roku 2000, potom uvideli udalosti z obdobia ich väzby v inom svetle. Čchen Jing, ktorá teraz žije vo Francúzsku, bola za cvičenie Falun Gongu zadržaná trikrát a v roku 2000 ju uväznili v Záchytnom centre Čchao-jang. Bola tam svedkom, ako niektorých z jej zadržiavaných priateľov poslali do koncentračných táborov a Čchen Jing unikla len o vlások. Mnoho z týchto ľudí sa pravdepodobne stalo obeťami vyberania orgánov.
„Obvinenie z vlastných radov“
Čchen Jing sa narodila v meste C'-po, provincia Šan-tung v roku 1970. Pracovala ako sekretárka v kancelárii Čínskych textilných závodov, a.s. Falun Gongu sa začala venovať v roku 1996. V roku 1998 išla so svojim manželom do Paríža. Jej manžel pracoval pre Oddelenie vzdelávania na čínskej ambasáde. V Paríži bola aj 25. apríla 1999, keď viac ako 10.000 nasledovníkov Falun Gongu apelovalo na čínsku vládu v Pekingu. 26. apríla, ako prejav solidarity s nasledovníkmi Falun Gongu, povedala členom čínskej ambasády vo Francúzsku o svojich skúsenostiach s cvičením Falun Gongu, aby im dokázala, že táto prax je ľuďom prospešná.
Vyšší predstavitelia konzulátu nereagovali kladne na ňou predložené fakty o Falun Gongu. „Keď použijem slová svojho muža, úradníci na ambasáde to videli ako ‚obvinenie z vlastných radov‘, čo sa im ešte nestalo a bolo to pre nich veľmi nepríjemné,“ hovorí Jing. „Pre nich to bolo niečo, čo sa v čínskej histórii diplomacie nikdy nestalo.“
„Kvôli tomuto incidentu ma spoznali všetci na Ministerstve školstva a na Čínskych ambasádach a vyslúžila som si tým nenávisť ministerky školstva Čchen Č'-li. Bola to ona, ktorá nechala zrušiť môj pas a povolenie k pobytu vo Francúzsku a potom ma po prvýkrát zatkli.“
Trikrát zatknutá a zadržiavaná v pracovnom tábore jeden rok
Jing bola po svojom návrate do Číny v roku 1999 trikrát zatknutá. Prvýkrát potom, ako išla začiatkom Čínskeho nového roku 2000 protestovať na Námestie nebeského pokoja. Išla tam, aby povedala vláde, že nasledovníci Falun Gongu sú nevinní ľudia a že mnoho ľudí po celom svete sa venuje Falun Gongu. Vtedy ju podmienečne prepustili a dali ju pod dozor jej zamestnávateľovi. Znova ju zatkli v dome jedného z nasledovníkov Falun Gongu v septembri 2000. Obvinili ich za „nepovolené zhromaždenie troch ľudí,“ a potom ju znova držali vo väzbe. Prepustili ju potom, ako jej muž cez rôzne kanály vyvinul obrovský tlak.
Tretie zatknutie malo oveľa horšie následky
„Popoludní 23. novembra 2000 ma zatkla v mojom dome miestna polícia, s vysvetlením, že mi chcú iba položiť niekoľko otázok o povolení k pobytu. Bol to podvod, v Záchytnom centre Čchao-jang ma zadržali na tri mesiace a potom ma poslali na jeden rok do pekinského ženského pracovného tábora Sin-an. Keď ma nakoniec prepustili, zistila som, že som stratila prácu aj manžela,“ hovorí Jing.
Vysvetľuje: „Propaganda čínskej komunistickej strany vážne ovplyvnila môjho muža. Myslel si, že som spôsobila, že stratil tvár a robím mu problémy. Nemohla som ďalej zostať v Číne a musela som ísť do Francúzska, aby som pokračovala v štúdiu. Mali sme sa veľmi radi, ale kvôli jeho budúcnosti bol prinútený rozviesť sa so mnou.“
Fotografia Čchen Jing, keď bola v škole (Veľká Epocha)
Nikdy nezabudne
Keď bola v záchytnom centre po svojom druhom zatknutí, Jing hovorí, že sa stretávala s tisíckami nasledovníkov Falun Gongu, ktorí boli ilegálne zadržiavaní. Pochádzali z celej Číny.
„Mnohí z nich odmietli povedať polícii svoje mená,“ hovorí Jing, „takže im boli pridelené čísla. Polícia pripevnila kus papiera s identifikačným číslom na ich šaty. Počas dvoch mesiacov, čo som bola v tom zariadení, som videla, že čísla narástli nad 5.000.“
Pre nasledovníkov Falun Gongu bolo v tom čase bežné, že neprezradili svoje mená, keď ich zadržali – nechceli ohroziť svoje rodiny a priateľov. V tom čase zadržali mnohých z nich a tresty za protesty boli dosť prepracované.
Jing vysvetľuje: „Ak vás zadržali za protest v Pekingu, museli ste zaplatiť pokutu od 2.000 do 10.000 jenov (asi 5.000 Sk – 30.000 Sk). Ak bol človek z inej oblasti krajiny, mohli ho po návrate do jeho domovského mesta uväzniť až na tri roky. Pre ľudí z Pekingu, ak ste protestovali pred Novým rokom 2001, trest bol jeden rok väzenia. Neskôr sa trest zvýšil na jeden a pol roka.“
Záchytné centrum, kde bola Jing, bolo neustále plné ľudí. Každý deň pribudlo niekoľko zadržaných. Viac ako 35 ľudí obývalo spolu s ňou jej celu. Jing hovorí, že zabudla mnoho vecí z toho obdobia, ale niektoré veci jej pevne utkveli v pamäti.
„Jedna zadržiavaná nasledovníčka Falun Gongu, na ktorú si pamätám, bolo približne 20 ročné dievča. Bola chudá, ale tichá. Vyzerala, že je študentkou na vysokej škole. Neviem odkiaľ prišla a kam išla. Ale celý život si zapamätám ten pohľad, keď som ju po prvý raz videla,“ hovorí Jing.
„Bol veľmi chladný zimný deň. Počula som spolubývajúce, ktoré bývali prostitútkami alebo drogovo závislými, ako hovoria, že toto dievča už niekoľko dní drží hladovku. Polícia ju vzala do miestnosti bez radiátora a otvorila všetky okná. Priviazali jej ruky a nohy na drevenú lavicu a nútene ju niekoľko dní kŕmili, avšak stále im odporovala. Polícia videla, že sa nevzdá, takže vymysleli ďalšiu metódu.“
„Keď ju policajti priniesli do našej miestnosti, všetci sme boli v šoku. Dokonca aj spolubývajúce boli také otrasené a šokované, že dlho nepovedali ani slovo. Jej telo bolo pokryté ranami a bola tesne priviazaná na Smrteľnú posteľ[1], s rukami po stranách a s roztiahnutými nohami. Mala oblečené len tričko a jej spodná časť tela bola úplne holá.“
„Nechali ju tam pred nami úplne odhalenú. Boli tam policajti, muži aj ženy. Prenikol mnou zdrcujúci smútok a hanba. Začala som plakať, keď som ju takú videla. Väčšina ľudí v miestnosti tiež plakala. Neskôr sme sa pridali k tej mladej žene a spoločne sme držali hladovku.“
Barbarskí policajti povedali, že ak bude naďalej odmietať jesť, bude takto „vystavená“. Aby ju mučili ešte viac, polícia ju nútene kŕmila zmesou mimoriadne slanej polievky, sójového mlieka a čierneho korenia. Bola veľmi smädná a chcela vodu, ale hneď ako sa napila, vymočila sa. Polícia ju však držala priviazanú na doske a neodviazali ju, ani keď potrebovala ísť na záchod. Nechali ju robiť to priviazanú naznak, s miskou pod ňou na zachytávanie moču a výkalov.
To priviazané dievča zatvorilo pevne a bolestivo oči. Fyzické poškodenie a psychické poníženie spôsobili, že sme sa cítili, akoby sme boli ňou.
Bola takto priviazaná na Smrteľnú posteľ niekoľko dní, až kým už neuniesla fyzické a duševné mučenie a vzdala sa hladovky. Ale polícia nespravila to, čo sľúbili – že ju odviažu, len čo skončí s hladovkou. Nechali ju tam priviazanú ďalšie dva dni, „aby sa určite transformovala.“ Súčasne ju nútene kŕmili veľkým množstvom vody a držali ju celý čas na posteli.
Keď ju polícia konečne pustila z drevenej postele, stratila cit v rukách a nohách a stále sa triasla. Tej noci sa ma smutne pýtala, „Čo som spravila nesprávne?“ „Nemala som pravdu?“ Povedala som jej so slzami v očiach: „Nespravila si nič nesprávne. Nebuď smutná. To, čo ti spravili, bolo proti prírode, bolo to neľudské.“ Neskôr túto nasledovníčku Falun Gongu vzala polícia preč, nikto nevedel kam a nikto o nej odvtedy nepočul.
Presunutí na základňu Falun Gongu v provincii Che-pej
Pamätám si na starú pani z vidieka. Mala asi 60 rokov, krátke vlasy a bola veľmi zdravá, s ružovou tvárou. Mala severovýchodný čínsky prízvuk. Stará pani povedala, že nevie čítať a nikdy predtým necestovala. Ale pochopila pravdu: Falun Gong jej vyliečil chorobu a preto vyšla z domu, aby apelovala za spravodlivosť voči Falun Gongu. Zatkli ju však a jej terajšie miesto pobytu je neznáme.
Bola tam ďalšia pani z Pekingu, ktorá mala približne 60 rokov. Mala prostrednú výšku, vyzerala veľmi zdravo a bola gramotná. Keď videla, že polícia vyzliekla to dievča a priviazali ju na Smrteľnú posteľ, spýtala sa polície: „Prečo takto zaobchádzate s nami ženami? Všetci pochádzame z tej istej krajiny! Ste skutočne „ľudovou“ políciou? Je to, čo ste spravili, hodné národného symbolu, ktorý máte na čiapkach a na ramenách? Okamžite ju pustite!“
Ešte ani nedopovedala tie slová a asi 20 ročná policajtka na ňu vybehla a vytiahla ju z väzenskej cely. Počuli sme zvonku zvuk bitky a nadávania. Tá policajtka musela byť pomätená, keď bila niekoho, kto je starší, ako jej matka.
Raz tam prišlo mladé dievča zo severu, ktoré malo dlhé vlasy a veľké oči. Začala protestnú hladovku, hneď ako ju priviedli. Polícia nariadila drogovo závislým, aby ju vyviedli z väzenskej cely a vzali ju do miestnosti, kde bol prievan zo všetkých strán a vyzliekli ju tam, aby zmrzla.
Pamätám si, že v noci predtým, ako odviedli tú starú pani, náhle vošli policajti a nariadili: „Číslo to a to, zbaľte si svoje veci, zajtra ráno odchádzate.“ Zavolali niekoľko ľudí z našej cely. Myslela som si, že ich prepustili a veľmi som sa tešila. Ale počula som, ako drogovo závislí hovoria: „Vezmite si svoje prikrývky a misky.“
Pred úsvitom nasledujúceho dňa sme sa pod vedením ozbrojenej polície zhromaždili na dvore kvôli zisteniu prítomných. Nasledovníci Falun Gongu, ktorých zavolali, vyšli na dvor a polícia ich onedlho odviedla preč. Podľa drogovo závislých, ich potom odviezli vlakom a poslali ich do novopostavenej základne Falun Gongu (v skutočnosti koncentračného tábora), odkiaľ „nikdy nevyšli von živí.“
Zvláštna lekárska prehliadka
Potom som znova začala hladovku na protest proti ilegálnemu zadržiavaniu a násiliu. O týždeň nato ma v policajnom aute, v putách, spolu s ďalšou nasledovníčkou Falun Gongu, vzali do nemocnice.
Bolo trochu zvláštne, že v nemocnici bolo veľmi ticho. Polícia nás prinútila spraviť si úplnú prehliadku, vrátane prehliadky srdca, elektrokardiogramu, krvných testov a kontroly zraku. Po prehliadke mi policajt povedal: „Nejedla a napila si tak dlho, ale si stále vo veľmi dobrom stave.“ Odpovedala som: „Áno, venujem sa Falun Gongu a som dobrým človekom, takže moje telo je v poriadku. Sme zdraví a nepotrebujeme lekárske vyšetrenia.“ Pýtal sa ďalej: „Mala si niekedy srdcové problémy?“ Povedala som: „Nebola som chorá, nevenujem sa Falun Gongu kvôli chorobe, ale preto, že si myslím, že Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť učí ľudí, ako sa stať dobrými a cnostnými. Je naozaj dobrý.“ Spýtal sa znova: „Ako je na tom tvoje srdce?“ Ja som odpovedala: „Je úplne v poriadku, ale predtým, ako som sa začala venovať Falun Gongu, som mala nepravidelný tep.“
Policajt odišiel preč a potom sa vrátil s niekoľkými fľaštičkami liekov pre infúzie. Povedal, že lieky sú pre nás dobré a že nám ich pustia do žíl.
Bolestivá reakcia po infúzii
„Keď sme sa vrátili do záchytného centra, polícia nás pripútala k oknu a pichli nám infúzie. Hneď ako mi pichli infúziu do tela, cítila som, ako moje srdce prudko bije; cítila som, že moje krvné cievy sú také bolestivé, akoby sa trhali. Cítila som sa nepokojne a pridusene, moje telo bolo neobvykle nepohodlné. Chceli nám dať tri fľašky liekov.“
Neskôr ku mne prišiel asi päťdesiatročný policajt a spýtal sa ma, prečo nechcem povedať svoje meno a prečo toľko odporujem. Bol na pohľad pomerne láskavý a pozeral sa na mňa so znepokojením. Povedal: „Povedz mi teda svoje meno! Ak mi ho nepovieš, nezostaneš tu a určite ťa odvezú niekam inam.“
Nevyzeral veľmi násilnícky, takže som mu povedala svoje meno a povedala som mu, že bývam v Pekingu. Zavolal na policajnú stanicu Pa-pao-šan v časti, kde som bývala, a miestni policajti ma odviedli domov.
V tom čase ma ilegálne zadržiavali takmer mesiac. Od tej injekcie som často dostala kŕč do ľavej strany tela a nervy som mala meravé a bolestivé. Stala som sa veľmi náladovou, chcela som plakať a nedokázala som ovládať svoju náladu. Mala som pochmúrnu náladu, akoby som sa išla zrútiť. Navyše, moja pamäť sa zhoršila, bola som stále ospanlivá a veľa som spala. Následne sa stratili mnohé z mojich spomienok, najmä zážitky zo záchytného centra. Keď som sa dostala do zahraničia, začala som si pomaly spomínať na tie temné zážitky, keď som čítala články na stránkach Minghui (Minghui sú internetové stránky nasledovníkov Falun Gongu) o prenasledovaní, ktorému boli vystavení iní nasledovníci Falun Gongu.
Keď som po prvýkrát čítala článok o vyberaní orgánov zo živých nasledovníkov Falun Gongu v koncentračných táboroch v Číne, neustále mi tiekli slzy. Možno vtedy mala polícia úmysel zničiť môj nervový systém pomocou liekov a potom ma poslať do tábora na výber orgánov. Trasiem sa od strachu, keď myslím na moje zážitky z minulosti.
Poznámka: [1] Smrteľná posteľ (tiež nazývaná smrteľná doska) je veľmi kruté mučiace zariadenie. Je vyrobené z oceľovej alebo drevenej dosky, ku ktorej sú pripevnené putá. Štyri končatiny obete sú najmenej sedem dní pripútané k posteli. Pretože obeť úplne stratí slobodu pohybu, väčšinou trpí degeneráciou svalov. Vo vážnych prípadoch obeť stráca kontrolu nad močovým mechúrom a vylučovaním. Vylučuje priamo na oceľovú dosku, spôsobujúc si nehygienické podmienky. Aby sa vyhli problémom s čistením, obetiam je väčšinou dovolené mať len tričko, niekedy vôbec nič, čo ešte viac ponižuje obete. Pretože obete sú väčšinou priviazané na Smrteľnú posteľ po mnoho dní, toto mučenie sa kombinuje s mučením núteného kŕmenia.
