Svätojánska vatra. (SITA/Peter Hudec)
Jún je mesiac Slnka, otvára bránu k letu, dobe rozletu a výletov. Slnečný svit vrcholí, 21.júna nastáva letný slnovrat, najdlhší deň roka. Slnovrat je jav, kedy sa Slnko na svojej dráhe dostane najďalej na sever od rovníka a slnečné lúče dopadajú na obratníku Raka (23,5° rovnobežka severnej geografickej šírky) kolmo na zemský povrch.
Život slávi svoj sviatok, poskytuje nadostač rôznych plodov. Aj naši predkovia patrili k vyznávačom Slnka, vnímali silu slnečného ducha – Slnko žiari, sála teplo, prináša svetlo, pohládza svojim jasom každého, kto sa neskrýva. Slnko je aj znamením lásky, zdaru, radosti zo života.
Slnovrat a následne sviatok Jána (24.jún), t.j. čarovný tretí deň po vesmírnom slnovrate, bol jeden z najvýznamnejších slovanských výročných sviatkov, ktorý sa udržal aj napriek cirkevným zákazom.
Najväčšia pozornosť sa venovala ohňu – symbolu Slnka. Tradičné bolo pálenie vatier na 4 svetové strany (tzv. jánskych ohňov) na mieste dobre viditeľnom z dediny, spúšťanie ohnivých kolies (symboly večného Slnka), vyhadzovanie zapálených fakieľ a preskakovanie vatry za spevu a tanca. Bola to zázračná noc plná lásky a očistných obradov. Vravelo sa, že kto preskočí slnovratovú vatru, bude zdravý celý rok. Jánske ohne sa niekde označovali aj ako Vajano (t.j. Va - svätý alebo svetlý Jano).
Počas jánskej noci podľa povestí kvitne čarovný kvet – kto ho nájde, objaví tam poklad. Liečivé bylinky nazbierané tejto noci majú zázračnú moc (v liečivých bylinách je naozaj najviac účinných zložiek nadránom).
Zanedlho po slnovrate sa v úrodnejších častiach krajiny začína žatva.
A čo môže znamenať slávnosť slnovratu v dnešnej dobe?
Napríklad môžeme každý sám za seba precítiť spojenie s prírodou, uvedomiť si svoj súlad s kruhom roka, rozsvietiť malé slniečko v svojej duši a prerozprávať si s blízkymi veci, ktoré ešte nie sú jasné, svetlé a čisté.
