V dávnej dobe ľudia vnímali prírodné a posvätné v nerozlučnej jednote – v jednom kole. A preto aj dnes - niektorí zo zvyku, niektorí v plnom vedomí a prirodzenej viere - znova vítame Vesnu, ktorá ožíva v deťoch, v mláďatách, v pukoch i v našich srdciach.
Veľká noc je už predo dvermi a vidieť to aj na košickej Hlavnej ulici. Nechýbajú tu predavači tradičných veľkonočných ozdôb - kraslíc, a korbáčov rôznych veľkostí. (SITA/Marián Angelovič)
Je veľa úkonov, ktoré k nám prenikajú z dávnoveku. Mnohé z nich nepotlačilo ani organizované duchovno a ľud si spojil pôvodné prejavy so židovsko-kresťankým sviatkom Veľkej noci. Termín nie je viazaný na určitý dátum, ale závisí od fáz Mesiaca – je to prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Aj určovanie sviatku podľa oblohy, dokazuje pradávnu obyčaj.
Mimoriadna moc sa pripisovala vode, na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potoku, aby boli zdraví a silní. Nečisté sily zaháňali chlapci s rapkáčmi. Varili sa pôstne “zelené” jedlá zo špenátu a šťavela. Pre kresťanov je Zelený štvrtok smútočným dňom, spomienkou na Poslednú večeru, na ktorej Ježiš podával apoštolom chlieb a víno, čím ustanovil sviatok prijímania. Zvony v kostoloch sú zaviazané.
Na Veľký piatok sa mútilo maslo, pripisovali sa mu magické vlastnosti. Odkladalo sa na liečenie ľudí i zvierat. Rozšírené bolo aj brodenie koní cez tečúcu vodu. Tento deň je spomienkou na deň, kedy bol ukrižovaný Ježiš. Veriaci dodržiavajú pôst.
Biela sobota je charakteristická prípravou veľkonočných jedál (hoci pôst ešte stále platí), farbením kraslíc, pletením korbáčov. Starým zvykom je zapálenie “živého ohňa” - ohňa vykresaného pomocou ocieľky a práchna alebo trením driev. Takýto oheň sa roznášal od suseda k susedovi. Pred kostolom sa spaľoval starý olej z kahancov – tzv. pálenie Judáša. Biela sobota je dňom, kedy Ježiš odpočíval v hrobe zabalený v bielej plachte. V kostole sa rozviažu zvony, aby boli pripravené osláviť vzkriesenie.
Veľkonočná nedeľa je cirkevný sviatok oslavujúci vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) Ježiša. Na rannej omši sa svätia veľkonočné jedlá. Typickými sú najmä vajíčka a pletencový koláč (symbolizuje prepletenie troch časov – minulosti, prítomnosti a budúcnosti). Po príchode z omše sa na stôl rozložia všetky posvätené jedlá a začne sa spoločné obradné jedenie. Vaječné škrupinky a omrvinky sa sa zaorávali do prvej brázdy, ako obetina Matke Zemi.
S Veľkonočným pondelkom sa spája oblievačka a šibačka dievok a žien. Studená voda a dotyk vŕbovými prútikmi má napomôcť rozpuku životnej sily, privodiť zdravie, krásu a očistu od všetkého nedobrého. Darom pre šibačov sú kraslice – zdobené vajíčka. Vajíčko je symbol znovuzrodenia, zárodku nového života. Sú vyzdobené rozmanitými obrazmi, aj keď najčastejšie na nich nájdeme neprerušený pásik sily a kvety - slnečné znamenia.
V niektorých oblastiach mali tieto obyčaje dozvuky na druhý deň (v utorok), keď naopak dievčatá a ženy oblievali každého muža, ktorého stretli.
