Vodca Liberálnej strany John Howard sa 2. marca 1996 teší zo svojho volebného víťazstva. Na poste premiéra vydržal dodnes (AP/SITA foto)
John Howard oslavuje tento týždeň desať rokov pôsobenia na svojom poste, čím sa stal druhým najdlhšie úradujúcim premiérom v austrálskej histórii. Zatiaľ čo väčšina súhlasí, že ide o pozoruhodný výkon, z ktorého väčšina Austrálčanov ekonomicky profitovala, sú tu určité obavy, že krajina v iných fundamentálnych otázkach stratila.
Čiastočne vďaka ekonomickej obratnosti a čiastočne vďaka bezprecedentnému rozmachu výroby a globálnemu ekonomickému rastu, mal John Howard to šťastie, že mohol dohliadať na rekordne dlhé obdobie ekonomickej prosperity. Podľa Austrálskeho štatistického úradu bola Austrália svedkom skutočného nárastu národného dôchodku, vzdelanosti a sociálneho blahobytu pri značnom znížení nezamestnanosti a finančných ťažkostí.
Početné domáce aj medzinárodné udalosti, napriek svojej dramatickosti, tiež prispeli k Howardovmu úspechu.
Masaker v meste Port Arthur, útok na Svetové obchodné centrum, Američanmi vedená vojna v Iraku a bombové útoky na Bali, to všetko priťahovalo voličov k tomu, čo je bezpečné, konzervatívne a dobre známe.
Niet pochýb, že John Howard je skúsený politik s chválihodnými kvalitami. „Pracuje mimoriadne tvrdo, dbá na detaily a navyše je veľmi pragmatický,“ povedal o ňom komentátor Gerard Henderson v spravodajskej relácii Lateline televíznej stanice ABC.
Howarda chválili aj za jeho veľmi dobrý barometer na prímestskú Austráliu. Jeho vízie a ašpirácie nadchli mnohých, avšak sú aj takí, čo tvrdia, že neboli zadarmo.
Robert Manne, profesor politických vied z Univerzity La Trobe si myslí, že Howardova dekáda moci bola charakterizovaná nebývalým posunom doprava s malým záujmom o otázky, ktoré mnohí považujú za dôležité, ako napríklad zmierenie sa s pôvodnými obyvateľmi a pravdovravnosť vlády.
Nedávno v rannom vysielaní stanice ABC profesor Manne vyhlásil, že Howard „zlikvidoval starý štýl humanitárnejšieho liberalizmu“, ktorý bol „určujúcou črtou austrálskej Liberálnej strany“ a vďaka tomu „podstatným spôsobom pretvoril Austráliu“.
Nad eróziou spoločenských hodnôt vyjadril svoje znepokojenie anglikánsky arcibiskup Peter Jensen, ako aj katolícky arcibiskup, kardinál Pell. Šéfka Kampane za zákon o ochrane ľudských práv a bývalá ministerka práce Susan Ryan hovorí: „Sú to zlé časy pre Austráliu. Trpíme mnohými útokmi na naše ľudské práva a zvyšujú sa ataky na naše tradičné ľudské práva.“
Pre iných je koncentrovanie sa Howardovej vlády na ekonomický úspech na úkor sociálnych otázok evidentné aj v oblasti zahraničnej politiky.
Profesor Chiou z Fakulty politických vied a medzinárodných štúdií Univerzity v Queensland-e tvrdí, že Austrália je slabá v oblastiach presadzovania demokratických princípov v regióne, najmä v súvislosti s Čínou.
„Austrália sa viac stará o udržovanie svojej ekonomickej spolupráce s Čínou a ignoruje vážne porušovania ľudských práv a potláčanie politických disidentov v tejto krajine,“ povedal profesor Chiou pre Epoch Times.
Minulý rok parlamentný výbor kritizoval Howardovu vládu za bojazlivý prístup pri poukazovaní na ľudské práva na stretnutiach s čínskymi predstaviteľmi, najmä v súvislosti s neefektívnymi diskusiami za zatvorenými dverami, ktoré sa uskutočňujú každý rok.
Profesor Chiou poukázal aj na pokrytectvo Howardovej zahraničnej politiky voči Taiwanu.
„Taiwan je ôsmy najväčší obchodný partner Austrálie a zároveň jeden z najúspešnejších príkladov demokratizačných procesov v ázijskom regióne,“ povedal Chiou.
„Howardova vláda posiela jednotky do Afganistanu a Iraku kvôli demokratizácii týchto krajín, avšak čo sa týka Taiwanu, kvôli Číne sa ho neodváži ani uznať.“
„Je to absurdné,“ dodáva profesor.
