Jednou z najdiskutovanejších tém týchto dní v zdravotníctve je pripravovaný plán zavedenia jednej, monopolnej, štátnej zdravotnej poisťovne. Tento model má nahradiť doterajší pluralitný systém poisťovní. Čo je teda lepšie – jedna alebo viac poisťovní?
Aj keď na túto otázku nie je univerzálna odpoveď, v slovenských podmienkach by bolo určite lepšie ponechať súťaž medzi poisťovňami – aj s ohľadom na obrovské náklady spojené s plánovanou transformáciou.
Krajina s najlepším zdravotníctvom na svete, Holandsko, má zavedený pluralitný model poisťovní. Vo viacerých krajinách však funguje systém s jednou poisťovňou tiež efektívne. Oba modely teda môžu byť úspešné.
Systém s jednou poisťovňou by mohol Slovensku priniesť určité výhody, ako napríklad lacnejšiu administratívu a neodčerpávanie zisku zo systému. Teda aspoň teoreticky, a tiež podľa tvrdení ministerstva zdravotníctva, ktoré však zatiaľ nevypočítalo nijaké konkrétne čísla.
Prečo teda jedna zdravotná poisťovňa nemusí priniesť očakávané zlepšenie situácie?
1. Konkurencia tlačí na zlepšovanie služieb
Hlavným argumentom za pluralitný systém v zdravotnom poistení je jednoznačne to, že sa ním vytvára konkurencia. A kde je konkurencia, tam je tlak na zvyšovanie kvality.
Príkladom za všetky by mohol byť nedávny verejný prísľub štátnej poisťovne na skrátenie čakacích dôb pre svojich poistencov. Bolo to však až pod tlakom toho, že sa zverejnili veľké rozdiely medzi jej čakacími dobami a čakacími dobami súkromných poisťovní, ktorých pacienti čakali na operácie o mesiace kratšie.
Pristúpila by k takémuto kroku štátna poisťovňa aj iniciatívne sama od seba? Asi sotva, keďže by nečelila tomu, že poistenci sa môžu prepoistiť.
2. Verejný sektor je neefektívny
Netreba veľa rozprávať o tom, že sú to práve štátne úrady a štátne firmy, ktoré sú neslávne známe svojou žalostnou neefektivitou. Prečo by teda niekto tvrdil, že štátom spravovaná poisťovňa bude vynakladať svoje prostriedky hospodárne, keď sa to nedeje ani v iných oblastiach spravovaných štátom?
Ak v súkromnom sektore hospodárite zle, tak skrachujete, alebo vás vyhodia z práce. Videli ste však niečo takéto v štátnom sektore? Ani nie. Možno ešte nejaký ten vyhadzov, ale aj to skôr z politických dôvodov.
Vo verejnej oblasti jednoducho nie sú dostatočné tlaky na efektivitu, pričom spoliehať sa len na svedomitosť štátnych zamestnancov u nás postačovať nebude, ani v štátnej poisťovni.
3. Politické vplyvy a korupcia vo verejnom sektore
Po každých voľbách dochádza v štátom riadených oblastiach k obmene personálneho obsadenia kľúčových postov. Toto samo o sebe narušuje kontinuitu vo fungovaní štátnych podnikov a inštitúcií.
Čo je ešte horšie, spôsobuje to, že dosadený manažment sa orientuje na krátkodobé ciele, nepresahujúce volebné obdobie. Toto značne sťažuje vytvorenie akejkoľvek dlhodobej stratégie a robenie nepopulárnych, ale potrebných opatrení.
Povestná je aj korupcia vo verejnom sektore, napríklad vo forme rôznych na mieru ušitých tendrov. Ťažko hľadať dôvod, prečo by mala byť štátna poisťovňa v tomto svetlou výnimkou.
4. Výhody jednej štátnej poisťovne sa u nás zrealizujú len ťažko
Unitárny systém by (aspoň teoreticky) naozaj mohol do určitej miery znížiť náklady na vykonávanie poistenia, pričom by zároveň nedošlo k vyplácaniu zisku akcionárom súkromných poisťovní.
Avšak tzv. „racionálna byrokracia,“ ktorá robí kvalitné rozhodnutia, je profesionálna, efektívna a zameraná na poskytovanie čo najlepších služieb občanom, je (nielen) u nás bohužiaľ len mýtom.
Druhá otázka je tiež to, aká veľká úspora by sa aj v tom neexistujúcom svete racionálneho hospodárenia so štátnymi prostriedkami skutočne zrealizovala. Ministerstvo zdravotníctva ju totiž vôbec nevypočítalo. Asi vedia prečo.
5. Transformácia bude stáť pol miliardy eur, ktoré sa nevrátia
Na záver treba podotknúť, že celý transformačný proces bude jednoducho príliš nákladný. Odhady expertov hovoria o cene súkromných poisťovní zhruba 500 miliónov eur, ktoré bude štát musieť zaplatiť ich akcionárom pri odkúpení alebo vyvlastnení poisťovní.
Nikto zatiaľ neprišiel s nijakým výpočtom, ktorý by dokázal, že táto suma sa štátu aj vráti, prípadne v akom časovom horizonte. Pri predpokladanej efektivite jednej štátnej poisťovne by toto mohol byť vážny problém.
Majitelia poisťovní poskytujú štátu určitú službu, ktorú by si štát inak musel zabezpečiť sám. Navyše, ktokoľvek, kto pracuje pre štát, dostane odmenu – ani diaľnice sa u nás nestavajú bez ziskov.
O čom by sa malo diskutovať je len výška zisku, ktorú by si mohli majitelia odčerpať. Pri rozumnom obmedzení zisku sa nedá povedať, že by súkromné poisťovne systém neoprávnene ochudobňovali.
