Vyšetrovatelia policajného zboru obvinili Lászla Miklósa (SMK) a Jaroslava Izáka (SNS), bývalých ministrov životného prostredia, v súvislosti s ich údajným nesprávnym postupom pri ochrane Vysokých Tatier pred lykožrútovou kalamitou, ktorá značne poškodila tatranské lesy. Exministrom v prípade dokázania viny hrozí trest 3 až 8 rokov.
Obvinenie súvisí s lesnou kalamitou v Tatrách, ktorá vznikla po veterných smrštiach v rokoch 2002 a 2004, po ktorých došlo k značnému poškodeniu tatranských lesov lykožrútom – ten zapríčinil zničenie rozsiahlej časti lesných porastov v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline, a to na rozlohe 70 000 hektárov. Práve rozšíreniu lykožrúta mali ministri zabrániť, avšak podľa obvinenia tak neurobili.
„Dospeli sme k záveru, že za túto rozsiahlu kalamitu a jej následky, či už materiálne alebo ekologické, zodpovedajú spomínaní dvaja ministri,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii Ladislav Hanniker, prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry.
Pochybenia ministrov mali spočívať v tom, že nedostatočne vykonávali kontrolu and kalamitnou oblasťou a nepreverili situáciu v Tatrách ani osobne, ani prostredníctvom ministerskej inšpekcie.
Následkom toho podľa prokuratúry nezvolili správny postup pri ochrane pred lykožrútom a nevyťažili drevo v kalamitných oblastiach, čo však podľa obvinenia urobiť mali. Škodu, ktorú vznikla na tatranských lesoch, prokuratúra vyčíslila na viac ako 9 mil. eur v majetkových škodách a takmer 3 milióny eur ekologickej škody.
Postup exministrov bráni aj súčasný minister a ekológovia
Spôsob riešenia kalamity, za ktorý sú ministri obvinení, bol tzv. pasívny prístup. Ten spočíva v tom, že sa v kalamitnej oblasti drevo neťaží, ale obnova lesných porastov sa nechá na prirodzené ekologické procesy.
Tento pasívny prístup považuje za správny aj terajší minister životného prostredia Peter Žiga, ktorý sa vyjadril, že ministri postupovali v súlade so zákonmi na ochranu životného prostredia. Pasívny prístup exministrov odobrila aj Európska komisia.
Princíp samoobnovy lesa obhajujú aj viacerí ekologickí odborníci a aktivisti. Takýto postup sa viackrát úspešne použil aj pri riešení kalamitných situácií v lesoch v zahraničí, napríklad v Nemecku.
Sporným bodom je aj fakt, že v kalamitných oblastiach je zakázaná ťažba dreva, keďže sa nachádzajú v najvyššom stupni ochrany prírody.
