Ministerstvo financií predložilo minulý týždeň do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorým chce zakázať platby v hotovosti, ktoré prekračujú výšku 5 000 eur. Cieľom zákona má byť zamedzenie daňových únikov, ktoré sa často páchajú dokladovaním neexistujúcich hotovostných platieb.
„Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov,“ uvádza ministerstvo financií. Práve tieto fiktívne transakcie sú využívané pri daňových podvodoch, keď si daňové subjekty uplatňujú nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty na základe neexistujúcich obchodov, alebo falošnými faktúrami znižujú svoje daňové povinnosti.
Marcová štúdia Inštitútu finančnej politiky uvádza, že podvodmi pri výbere DPH prichádza štát ročne asi o 2,3 miliardy eur. Ku konkrétnym dopadom nového zákona na zníženie daňových únikov sa však ministerstvo nevyjadrilo: „V tejto chvíli výšku predpokladaného prínosu nie je možné vyčísliť.“
Zákaz by mal byť platný od začiatku budúceho roku, pričom sa bude vzťahovať na všetky slovenské fyzické aj právnické osoby. Obmedzenie sa zavedie bez ohľadu na dôvod a účel platby, nebude teda platiť len na podnikateľskú činnosť, ale na všetky transakcie. Pripravovaný zákon však upravuje aj výnimky zo zákazu, ktoré sa budú vzťahovať najmä na banky, pošty a zmenárne.
Súčasťou ministerského návrhu je aj stanovenie pokút za porušenie zákazu hotovostných platieb. U fyzických osôb hrozí pokuta 10 000 eur, a pri podnikajúcich fyzických osobách a právnických osobách až 150 000 eur.
Zákon stanoví aj povinnosť hlásiť zistené platby v hotovosti nad 5 000 eur, pričom za porušenie tejto povinnosti bude hroziť pokuta v rovnakej výške.
Riziká návrhu a otázna efektivita
Niektorí analytici varujú pred možnými negatívnymi účinkami zákona na podnikateľské prostredie. Ide najmä o prípady malých podnikateľov, ktorí preferujú platby v hotovosti, aby mali istotu zaplatenia svojich pohľadávok. Pri dohodnutej bezhotovostnej platbe je totiž náročnejšie ochrániť sa pred platobnou neschopnosťou dlžníka.
Isté komplikácie by mohli nastať aj pri bežných životných situáciách nepodnikateľov, napríklad pri kúpe alebo predaji auta pri cene cez päťtisíc eur.
Zazneli aj hlasy spochybňujúce efektivitu tohto opatrenia na zamedzenie podvodom. Dôvodom je, že v praxi sa veľké daňové podvody dejú cez zložité schémy, kde reálne dôjde k platbám cez banky, avšak v konečnom dôsledku štát o daňové príjmy aj tak príde.
Otázkou zostáva aj to, či daňové a colné úrady budú mať vytvorené efektívne postupy na odhaľovanie hotovostných platieb, ktoré prebehnú bez akýchkoľvek dokladov či záznamov v účtovníctve, keďže takéto prípady sú tiež veľmi bežné.
