Ako najpálčivejší problém školstva uvádza komora učiteľov nedostatok financií v rezorte, a žiada ministra Čaploviča o jeho urýchlené riešenie. Podľa učiteľov sa minister začal venovať rôznym témam v školstve, s čím plne súhlasia, zároveň ale podotkli, že „pravda je taká, že sa nedarí riešiť zásadný problém školstva – prísun financií do rezortu.“
„Všetci učitelia trpezlivo očakávajú tlačovú konferenciu, na ktorej minister oznámi zámer zavedenia priameho financovania školských zariadení, navýšenie rozpočtov škôl na ich opravy, vybavenie pomôckami a technikou, na podstatné zvýšenie platov učiteľov a ostatných zamestnancov,“ uvádzajú učitelia v hodnotiacom stanovisko ku 100 dňom Čaplovičovho ministrovania.
Učitelia sa cítia vynechaní v diskusii o školstve
Učitelia vo svojom vyjadrení chvália ministra za jeho zámer vybudovať také školy, ktorých absolventi budú uplatniteľní na trhu práce. Kritizujú však ministra za to, že pri tejto snahe si necháva radiť najmä zamestnávateľmi, pričom učitelia zostávajú v úzadí: „Pán minister deklaruje snahu, aby bol rezort otvorenou bránou pre dobré myšlienky, napriek tomu všetko stavil na ľudí mimo rezortu školstva, alebo len na jeho okraji a neobrátil sa na tých, na ktorých školstvo stojí a padá – na učiteľov.“
Komora učiteľov teda vyslovila na Čaploviča požiadavku, aby ich viac zahrnul do diskusie o školstve a využil ich znalosti a skúsenosti, keďže reforma školstva potrebuje „vecnú diskusiu a permanentný dialóg. Domnievame sa, že práve na otázky modernizácie vzdelávania by vedeli odpovedať učitelia zo škôl, kde sa venujú inováciám.“
Komora učiteľov však varuje aj pred tým, aby sa minister až príliš nezameral len na potreby trhu, ale zabezpečil výchovu flexibilných absolventov škôl. „Naplánovať štruktúru pracovných pozícii na v súčasnosti rýchlo sa meniacom pracovnom trhu je takmer nemožné. Najvhodnejšie by bolo, keby zo škôl odchádzali absolventi flexibilní, rozhľadení, s chuťou na sebe pracovať a v prípade potreby sa vzdelávať aj ďalej,“ radí komora učiteľov Čaplovičovi.
Viacero ministrových krokov učitelia schvaľujú, majú však aj pripomienky
Ministrov návrh na zavedenie limitov prospechu do 2,0 pre uchádzačov o gymnáziá a 2,75 pre stredné odborné školy učitelia v zásade schvaľujú. Avšak zároveň poukazujú na to, že spolu s prechodom právomoci schvaľovať počet prvákov na stredných školách na samosprávne kraje je potrebné zaviesť aj metodiku merania kvality škôl, aby „sa nestalo, že pri rušení škôl sitom výberu VÚC prejdú slabé školy a kvalitné gymnáziá, ktorých absolventi sú na trhu práce najlepšie uplatniteľní, budú rušené.“
Učitelia sa tiež vyjadrili k ministrovmu smerovaniu k tomu, aby obmedzil rozhodovanie škôl o vlastnom vzdelávacom programe. Po reforme z roku 2008 si školy vytvárajú asi 20 % svojho programu, znížením tohto podielu však podľa učiteľov minister „nevyhovie skupine inovatívnych škôl.“ Navrhujú teda, aby boli aspoň dva vzdelávacie programy, z ktorých jeden by bol presnejšie daný štátom, a druhý by bol flexibilnejší a vhodnejší pre inovácie škôl.
Ďalší ministrov návrh, týkajúci sa presunu financovania centier voľného času na obce sa stretol s kritikou učiteľov, keďže sa obávajú toho, či obce sú schopné toto financovanie kvalitne riadiť: „ Budúcnosť ukáže, nakoľko sa podarí tento systém uviesť do života tak, aby nemal za následok rušenie kvalitných CVČ závislých od (v mnohých prípadoch nezodpovedných) starostov...sme za to, aby sa urýchlene dobudoval Rezortný informačný systém, ktorý by bol jediným skutočným garantom transparentnosti vo financovaní. Zároveň by sa sprísnila kontrola a riešili by sa individuálne porušenia zákona namiesto zmeny financovania.“
