Vchod do kláštorného komplexu Veľkej Skalky.
Trenčín, 24. júla – Mesto Trenčín bolo počas minulého víkendu naladené do atmosféry hudby a zábavy vďaka festivalu Pohoda. Okolie tohto bývalého Matúšovho kráľovstva ponúka aj iné možnosti ,,pohody“ – turistiku, cykloturistiku, lezenie po skalách, prípadne kúpanie a člnkovanie na Váhu. Pre vás, ktorý máte radi históriu, je tu cesta za poznaním.
Čas na zamyslenie a rozjímanie môžete nájsť na pútnickom mieste Skalka, ktorá sa nachádza severovýchodne od Trenčína smerom na Nemšovú. Pozostáva z dvoch objektov – Malá Skalka s románskym kostolom Panny Márie a Veľká Skalka s kláštorom, kostolíkom a jaskyňou. Skalka je pre verejnosť sprístupnená v júli a auguste každý deň okrem pondelka v čase od 10-12 h. a od 13-17 h.
Legenda zo života pustovníkov
Skalka sa stala známou hlavne vďaka pustovníkom, ktorí tu prežili veľkú časť svojho života – svätí Svorad-Andrej a Beňadik.
Sv. Svorad bol pôvodom Poliak, ktorý na Zobore v Nitre vstúpil do benediktínskeho kláštora a prijal rehoľné meno Andrej. Benediktíni boli najstaršou kresťanskou rehoľou v strednej Európe. Patrila k pracovným rádom a jej rehoľníci sa riadili heslom „ora et labora – modli sa a pracuj“. Členovia rádu mohli žiť v kláštoroch (cenobiti) alebo ako pustovníci po prekročení 40. roku života (eremiti). Sv. Svorad sa teda utiahol na Skalku spolu s učeníkom Beňadikom, aby tam strávil zvyšok svojho pustovníckeho života.
Vraj ako pustovník sa ukladal na odpočinok do vydlabaného dubového klátu, ktorý vo vnútri ohradil tŕním, aby nezaspal počas večerného modlenia. V čase 40-dňového pôstu jedol každý deň jeden orech a popritom ako vždy pracoval sekerou v lese.
Jeho silné utrpenie a sebazaprenie sa ukázalo po jeho smrti, kedy na jeho tele objavili železnú reťaz hlboko vrastenú do mäsa.
Po smrti sv. Svorada žil na Skalke v jaskyni sv. Beňadik. V r. 1033 ho prepadli zbojníci. Keďže nenašli žiadne peniaze, Beňadika zabili a hodili zo skaly do Váhu. Potom vraj ľudia vídavali sedávať veľkého orla na brehu Váhu, akoby niečo hľadal. Po roku vytiahli telo Beňadika z vody neporušené. Odvtedy sv. Beňadika začali pltníci plaviaci sa po Váhu okolo Skalky uctievať ako svojho patróna a ochrancu.
Skalka v období Benediktínov
Začiatkom 13.storočia nitriansky biskup Jakub I. na Skalke založil Benediktínske opátstvo, ktoré sa stalo duchovným centrom Považia. Na Skalke dal postaviť kláštor na pamiatku pustovníkov sv. Andreja-Svorada a Beňadika.
Benediktíni mali svojich murárov, ktorí vybudovali celý komplex kláštora s celami pre mníchov, jedáleň, kuchyňu, komory, remeselnícke dielne a hospodárske budovy. Súčasťou opátstva boli aj okolité obrábané polia, humná a rybníky. Mnísi v kláštore napomáhali k šíreniu duchovnej osvety, vzdelanosti a tiež rozvoju poľnohospodárstva.
Skalka v období jezuitov
Vpád Tatárov prerušil kľudný život v kláštore a negatívne stopy tu zanechali aj husitské vojny. Až príchodom jezuitov v 17.storočí začal rozkvet kláštora, ktorí začali s jeho obnovou. Noví majitelia boli šíriteľmi barokového umeleckého slohu, zrekonštruovali Malú i Veľkú Skalku a vystavali kalváriu. Venovali sa pestovaniu rôznych druhov ovocia, ktoré bolo vzácne na celom Považí a až za Moravou. Mali škôlku na ovocné stromy a postavili dokonca pec na sušenie sliviek a ovocia. V horách zase chovali ovce s veľmi kvalitnou vlnou a starali sa o rybníky.
Koniec slávy a života v kláštore nastal v r.1773, kedy pápež Klement XIV dal rehoľu jezuitov zrušiť. Kláštor spustol, zariadenia sa rozpredali a budovy schátrali.
Skalka dnes
Množstvo dobrovoľníkov pomohli zachrániť Skalku pred úplným rozpadnutím. Život sa tu pomaly znovu vracia, napomáha k tomu aj turistika a každoročné tradičné púte veriacich.
Viac o Skalke:
Skalka pri Trenčíne - najstaršie pútnické miesto na Slovensku
