Ľudia si odpradávna spestrovali život sviatočnými chvíľami, hrami i obradmi. Obrad je zvyk, ktorý nesmie chýbať pri nejakej príležitosti a pripisuje sa mu význam z hľadiska viery. Obrad ponúka spôsob, ako môže spoločnosť lepšie prežiť - nalaďuje ju. Zostane zážitok, ktorý prinesie duchovný dar vyjadrený cez spev, tanec a slová.
Je jar - príroda sa prebúdza, slnko stúpa vyššie a začína sa nové kolo života. Slovo „jar“ označuje začiatok-jarosť roka v prírode, mladú silu, čulosť. Obyčaje jarného zvykoslovia majú zabezpečiť otepľovanie, zdarný začiatok jarnýh prác na poli, zdravie ľudí i zvierat. Hlavnými obradnými predmetmi sú:
• zeleň - symbol prebúdzajúcej sa prírody a životnej sily
• vajíčko - symbol kolobehu života
• voda - symbol čistoty a zdravia
Jeden z najzachovalejších zvykov, vynášanie Moreny, pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Morena symbolizuje zimu, chlad, smrť. Najčastejšie má podobu slamenej figuríny odetej do starých šiat, ktorú odnesú mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzlečú, zapália a hodia do vody. Morena sa zvyčajne vynáša na Smrtnú nedeľu (2 týždne pred Veľkou nocou).
Na Kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkou nocou) sa do dediny prináša iný symbol – „letečko”, „májik“, „lesola“ – zelená vetvička ozdobená farebnými stužkami, niekde aj vyfúknutými vajíčkami. Tento zvyk je prepojený aj s kresťanskými rituálmi – podľa evanjelií v tento deň vstúpil Ježiš do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami. Na omši sa svätia bahniatka. Takto posvätené prútiky sa odkladali za hradu alebo do okna (mali chrániť dom pred bleskom), dávali sa do prvej brázdy, používali sa na liečenie. Prútikom z bahniatok sa vyháňal i dobytok na prvú jarnú pašu. Typickým jedlom podávaným v Kvetnú nedeľu boli cestoviny posypané makom (mak symbolizoval bohatú úrodu, veľa zrna).
Pokračovanie nabudúce
